- Auťák
- Preklad Martin Svoboda
- Argo
- Praha 2008
„Všetko, čo sa v tejto debilnej krajine za posledných päťdesiat rokov zomlelo, sa stalo v aute, na aute, pri aute, s autom alebo blízko auta a všetci sa chcú vrátiť na miesto činu.“ Reč je bez všetkých pochybností o Amerike a tieto slová pochádzajúce z knihy Harryho Crewsa Auťák by už samy osebe stačili na vyjadrenie silného životného pocitu, keby k nim neexistoval aj celý román - o chlapíkovi, ktorý sa rozhodne spraviť niečo naozaj veľké a zožrať pred zrakmi divákov celý jeden nový červený Ford Maverick od chladiča až po nárazníky.
Ak poznáte tieto fakty, už stačí len privrieť oči a snívať, o čom asi táto neuveriteľná kniha môže byť. Na jej stošestnástich stranách je zhmotnená celá filozofia konzumnej Ameriky - od spätného zrkadielka až po zadnú nápravu. A mne pri čítaní tohto útleho diela od drsného potetovaného chlapíka, ktorému by som podľa klasika „nezveril svoj recept na domáce koláčiky“, naskakujú radostné zimomriavky. Kniha sa navyše zvlášť hodí k prestretému vianočnému stolu. Veď kto by nechcel zjesť svoje obľúbené auto? Alebo aspoň bicykel?
- Stefan Chwin
- Dolina radosti
- Preklad Karol Chmel
- Kalligram
- Bratislava 2008
Podobne elektrizujúcim dojmom na mňa zapôsobila kniha môjho obľúbeného Stefana Chwina Dolina radosti. Mám ju totiž súkromne a pomyselne uloženú v priečinku: knihy, ktoré by som chcel napísať sám, keby to už nespravil niekto iný. Áno, nachádza sa tam nejeden román či poviedková zbierka. Tohto autora mám rád už od Hanemanna, pretože svoje príbehy zasadzuje do prostredia východného Baltiku, konkrétne je to Gdansk či nemecky: Danzig a okolie (to zas pre mňa objavil istý Günter Grass v Plechovom bubienku - čo je ďalšia kniha z pomyselného priečinku, priznávam). Zmienenú oblasť (v podstate bývalé Východné Prusko) som navštívil niekoľkokrát počas letných ciest - najmä už neexistujúci Memel, dnes nazývaný Klajpeda a Neringu - a myslím, že ma fascinuje to isté, čo Stefana Chwina: prelínanie poľského, nemeckého, ruského a litovského živlu.
Román Dolina radosti v Gdansku sa iba začína a končí, a rozpráva príbeh maskéra politikov a filmových hviezd, počínajúc začiatkom 20. storočia, zvláštneho a tajomného človeka, ktorý kadekoho stretol a spoznal. Je to po mnohých stránkach alegorický príbeh o nepokojnom minulom storočí so základným nápadom, ktorý možno len závidieť. Krásnym spôsobom sa pohráva s históriou, je dramatický aj filozofický zároveň. Stefan Chwin dokáže vylúpnuť z reality nečakané momenty a spôsobiť, že miestami pôsobia takmer ako poézia.
- Ivan Štrpka
- Básne I.
- Koloman Kertész Bagala
- Bratislava 2008
Po dokončení celovečerného dokumentárneho filmu o Dežovi Ursinym som si povedal, že sa konečne budem venovať svojmu vlastnému životu a nie životu niekoho iného. Celkom mi to nevyšlo, pretože sa mi doň Dežo prepašoval takpovediac od boku: prostredníctvom prvého dielu zobraných básní Ivana Štrpku, ktoré sa mi nedarí pustiť - napriek všemožnému úsiliu - z ruky. Obsahuje prvé štyri knižky Štrpkovej poézie, do ktorých sa dá ponoriť a premýšľať nad tým, či... Loď (modrá) v neprítomných zálivoch odplávala.
V prípade autora o odplávaní akýchkoľvek lodí rozhodne hovoriť nemožno, pretože má ešte dostatok fantázie a energie, hoci vydávanie súborného diela by mohlo niekomu znieť ako bilancovanie; ja to nazývam skôr takým letmým obzretím sa cez plece pred ďalšou cestou.
Na túto knihu som čakal už veľmi dlho, na Ivana Štrpku mám totiž slabosť a k jeho prvým básniam sa len tak jednoducho dostať nedalo. Teda, lepšie povedané, dalo by sa, keby som mal to srdce ukradnúť zbierky Krátke detstvo kopijníkov či Tristan tára z knižníc niektorých mojich známych, lebo je pre mňa dôležité vlastniť ich a básniam sa venovať priebežne. Takpovediac si ich dávkovať.
