Slovenská vláda ohlásila výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorá by mala byť uvedená do prevádzky v roku 2020. Už dnes pritom na Slovensku získavame viac ako polovicu všetkej vyrobenej elektrickej energie z jadra.
Táto skutočnosť nepochybne prispieva k tomu, že priemerné množstvo oxidu uhličitého (CO2) na obyvateľa za rok (okolo 7 ton) je výrazne nižšie ako v prípade susedného Česka (viac ako 11 ton), ktoré je dnes výrazne závislé od uhlia.
Dobrá voľba pre klímu
Uhlíková stopa výroby elektriny z jadrových elektrární vo Francúzku je až 100-násobne nižšia ako pri spaľovaní uhlia, a je porovnateľná s veternou a solárnou technológiou. Z hľadiska globálneho otepľovania a klimatickej zmeny je teda voľba jadra správnym krokom.
Pri strategických rozhodnutiach však musíme brať do úvahy množstvo ďalších faktorov. V prípade jadrových elektrární to je celkové zaťaženie životného prostredia, bezpečnosť, náklady, cena elektriny a nakoniec zásoby uránu.
Z hľadiska životného prostredia predstavuje asi najväčší problém ťažba uránu a uskladnenie vyhoreného paliva. V porovnaní s ťažbou uhlia sú dopady na okolitú krajinu jednoznačne menej invazívne.
Samozrejme, ťažko možno obhajovať ťažbu uránu, ak by došlo k poškodeniu chránených území. Rovnako ani výroba solárnych panelov nie je neškodná (v procese ich výroby sa uvoľňujú napríklad skleníkové plyny).
V prípade veterných turbín je zasa u nás najväčší problém s ich vhodným umiestnením. Najveternejšie miesta sú často národné parky, alebo iné chránené územia, kde je ich výstavba neprijateľná.
Nová generácia reaktorov
Špecifický problém, teda bezpečné uloženie jadrového paliva, je finančne nákladné, ales pravdepodobným príchodom jadrových reaktorov 4. generácie (pri dostatočnom financovaní výskumu sa pilotné projekty predpokladajú okolo roku 2030), bude možné v týchto reaktoroch využiť až 98 percent súčasného odpadu. Zatiaľ sa väčšina odpadu skladuje v priestoroch elektrárne.
Treba tiež pripomenúť, že jadrové elektrárne neuvoľňujú do okolia nadmernú rádioaktivitu ani žiadne znečisťujúce látky, iba neškodnú vodnú paru.
Určitý problém môže ešte nastať pri nedostatku vody na chladenie, keď je nutné jadrovú elektráreň zastaviť. U nás by však ku krátkemu odstaveniu elektrární mohlo dochádzať len vo výnimočných situáciách pri suchom a extrémne teplom počasí.
Zanedbané predpisy
Jeden z častých argumentov proti výstavbe jadrových elektrární je ich nedostatočná bezpečnosť. Asi každý má v pamäti nešťastnú udalosť z roku 1986 v Černobyľskom jadrovom reaktore. V tomto prípade však išlo o zlyhanie ľudského faktora a jednoznačné zanedbanie bezpečnostných predpisov.
