Perestrojka kapitalizmu je v plnom prúde. Ide o pokus, ktorý nevedno ako sa skončí. Diagnóza systémovej poruchy voľného trhu sa stala verejným tajomstvom: mašinéria na privatizáciu čoraz väčších ziskov a poštátňovania strát sa rozsypala.
Voľný trh si vyžiadal rozsiahlu generálku. Subvencie, colné bariéry, privatizácie verejných služieb v prospech „svojich" uplatňovali v najväčšej miere tí, čo sa voľným trhom najhlasnejšie zaklínali.
Väčšinu finančných tokov a dohôd verejnosť nemohla kontrolovať. Najmä tie neverejné, často nezákonné, gemblerské. Turbokapitalizmus vnútil občanom život na dlh. Požičiaval im, aby mohli viac konzumovať.
Aby spotreba rástla, aby fatalistický rast pokračoval. Zadlžovali sa aj štáty, najviac tie najbohatšie. Schodky ich obchodných bilancii boli čoraz väčšie, rozpočty čoraz nevyváženejšie, deficitné. Zisky si rozdeľovali iba organizátori tohto virtuálneho kasína.
Logika života na dlh, sugestívne propagovaná marketingom a väčšinou médií, stala sa životným štýlom. Zadlžení ľudia zarábali peniaze, aby mohli splácať dlhy. Vymenili tak časť voľného času za majetok. Stali sa bezstarostnými vazalmi svojich veriteľov. Princíp zadlženého človeka sa doviedol do krajnosti.
