ne profitovať vo voľbách či dlhodobejšie, môžu byť nakoniec trpko sklamaní. Napriek ohromeniu a stratám, ktoré prvé hodiny izraelského bombardovania spôsobili, je všetko ešte príliš otvorené.
Aj predchádzajúca veľká akcia izraelskej armády – letná vojna proti libanonskému hnutiu Hizballáh v roku 2006 sa začala neúprosným nástupom izraelských bombardérov a mnohí si mysleli, že pár dní bombardovania všetko vyrieši. Nestalo sa a Izrael sa nechal vtiahnuť do 34 dní trvajúcej vojny, ktorá sa preň skončila viac ako rozpačito.
Izraelská generalita tvrdí, že chyby z Libanonu už nebude opakovať. Vraj si stanovila len reálne ciele a nebude verejnosť obťažovať nesplniteľnými sľubmi. Od operácie v Gaze tak nemajú Izraelčania očakávať ani koniec vlády Hamasu v Gaze, ani oslobodenie Hamasom zadržiavaného vojaka Gilada Salita. Teraz vraj ma ísť len o zastavenie ostreľovania Izraela a pašovania zbraní z Egypta.
Aj tak z toho môže byť pohroma. Nedá sa očakávať, že medzinárodné spoločenstvo bude mať dlho trpezlivosť s izraelskou demonštráciou sily, nech by bola akokoľvek oprávnená. S pribúdajúcimi civilnými obeťami a drastickými zábermi z poničeného pásma sa bude stupňovať tlak na Izrael, aby rýchlo dokončil, čo spustil. Môže sa stať, že nebude mať dosť času ani na to, aby splnil čo i len minimálne ciele svojej kampane. Potom bude vzťah medzi použitou silou, spôsobenou škodou, a výsledkami ťažkým nepomerom.
