Ani tento odkaz nie je síce z Paškovej hlavy - ide len o imitáciu dávnejšieho posolstva jeho partajného šéfa Roberta Fica, podľa ktorého keby vládna koalícia neovládla orgány štátu, demokracia by nefungovala. Ale na tom ani nezáleží. Podľa Pašku je na presadenie názoru v parlamente potrebné vyhrať voľby. A keďže strana Smer v tých ostatných získala väčšinu, „má právo presadzovať svoje vízie bez akceptovania opozičných návrhov“ – víťaz berie všetko. Také je to jednoduché, prostoduché, sociálnodemokratické.
V strane Roberta Fica je to všeobecne rozšírený názor – teraz vládneme my, ostatní sa pozerajte. Nakoniec, aká tyrania väčšiny, keď poslanci rozhodnú hlasovaním, však? Čia je demokracia? Naša! Keď vyhrajú voľby iní, potom bude ich.
Demokracia však nie je formou vlády len pre politické strany. Rovnako ako deľba moci nie je iba pre partaje ľavičiarov, pravičiarov, kresťanov, nacionalistov či socialistov. Jednotlivé zložky moci majú spolupracovať, nie sa miešať. Pre parlament však zostalo aj v tomto roku pohodlnejšie vládu poslúchať, ako ju kontrolovať. Následky sú zrejmé – napríklad jednorazové mimoriadne opatrenia pre stavbu diaľnic poslanci už dokázali schváliť dva razy. Je pritom prirodzené, že ak výkonná moc nie je kontrolovaná, potom v krajine bujnie korupcia a klientelizmus. Odchody ministrov v tomto roku sú jedným z dôkazov, keďže boli hlavne spájané s niektorým z uvedených neduhov. Alebo s oboma. Mimochodom, aj Ivan Valentovič bol z funkcie prezidentom odvolaný a nie dobrovoľne odídený, ako sa traduje. Počet exministrov je veľmi vysoký, keďže podľa písmena „A“ politickej abecedy sa totiž to, čo neodznie v médiách, nestalo. Príkladom môže byť tender na nástenke ministra Janušeka, o ktorom sa médiá dozvedeli oveľa neskôr, ako bol na tabuli nakreslený.
