V uvoľnenej atmosfére odchádzajúceho roka som čítal viaceré ankety, v ktorých sa novinári pýtali známych osobností, aké si dávajú predsavzatia do nového roku. Všetky tie originálne a osobité a nekonvenčné osobnosti odpovedali napospol neoriginálne, klišéovito a konvenčne, že oni si veru nijaké predsavzatie nedajú, lebo ho aj tak nedodržia. (Táto argumentácia mi pripomína rozhodnutie človeka, že nebude dýchať, lebo za každým výdychom sa mu aj tak treba nadýchnuť, že nebude piť, lebo aj tak vysmädne, že nebude jesť, lebo sa aj tak dostaví hlad.)
„Najoriginálnejšie“ odpovedal český komik, ktorý si dal predsavzatie, že si do nového roka nedá nijaké predsavzatie. Nuž, táto záležitosť je taká súkromná a osobná, že nikto nemá právo miešať sa do rozhodnutí iného človeka. Minulý režim nariaďoval predsavzatia, volalo sa to záväzky. Pracovníci sa zaväzovali, že vyrobia viac, budú robiť poctivejšie (ako by sa dalo robiť poctivo a ešte poctivejšie), že žiaci sa budú učiť lepšie...
Ja nie som iný ako iní. Ani mne sa nepodarí splniť nič z toho, čo si poviem na začiatku roka. Ani to nenazývam predsavzatie. To sa mi skôr zdá byť výstižný novotvar „predsavzdatie“ – aj tak sa vždy po prvých dňoch vzdávam všetkých dobrých predsavzatí.
