ých.
Pochoduje smerom ku mne ako vojak v plnej zbroji, rozhodne kráča po imaginárnej krivke s ruksakom na chrbte, uši zapchaté i-Podom. Slnečné okuliare znemožňujú akýkoľvek zrakový kontakt. Telo používa ako neviditeľný snežný pluh, ktorým pred sebou odhŕňa sneh. Podriadene ustupujem nabok. Čoraz viac ľudí používa vo verejnom priestore svoje telo ako snežný pluh. A ja som vždy ten, kto ustupuje nabok.
Kým stojím pri pokladni v obchode s potravinami, do ucha sa mi ako nečakaná bolesť zavŕta volanie muezína. Otočím sa a vidím drobnú mladú ženu v dlhej džínsovej sukni, na nohách bledomodré, korálikmi hojne vyzdobené sandále, na hlave šatka. Vyberie z kabelky mobil, a niečo na ňom stlačí. Možno jej mobil pripomína, že je čas modlitby, pomyslím si zmierlivo.
