České predsedníctvo Európskej únii sa ešte poriadne nezačalo a už sa stalo terčom posmechu a spochybňovania. V počte dehonestujúcich a pochybovačných článkov, ktoré sa objavili v Rakúsku, Nemecku, vo Veľkej Británii, v Belgicku a v ďalších krajinách, jednoznačne vedie Francúzsko.
Dôvodom je i zvýšený záujem francúzskych elít (nerobme si ilúzie, že nejaké české predsedníctvo zaujíma normálnych Francúzov), ktoré sledujú, ako Česi budú v ich mediálne minimálne úspešnej misii šéfovania únii pokračovať. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa totiž stal zrejme najusilovnejším zvolávateľom summitov v histórii Európskej únie, niekoľko francúzskych priorít, napríklad reformu poľnohospodárskej politiky či klimatický balíček, dokázal dotiahnuť do úspešného konca, ale ešte viac vecí len úspešne začal, rozbehol a Česi by mali v jeho „diele" pokračovať.
Rýchly koniec novej éry
Na rozdiel od Rakúšanov alebo časti nemeckej tlače, neexistuje „dejinný" dôvod, prečo by mali byť francúzske komentáre o českom predsedníctve také negatívne. Francúzsko nemá s Českom žiadnu otvorenú ranu typu sudetských Nemcov, alebo rozpadu monarchie a nevybavených historických účtov. Dôvodom, pre ktorý Francúzi Čechom nedôverujú, prečo sa francúzske elity pozerajú na Čechov prezieravo a na ich šéfovanie únii s obavami, je vývoj posledných mesiacov a týždňov.
Česko bolo v rámci nového systému „trojpredsedníctva" s Francúzskom a predovšetkým jeho diplomaciou v tesnom kontakte už viac než rok a podieľalo sa na príprave francúzskeho programu rovnako, ako Francúzi hovorili do prípravy toho českého.
Sprvu sa zdalo, že sa začína nová éra česko-francúzskych vzťahov a Paríž bol Prahe a strednej Európe vôbec veľmi naklonený. Dokonca sa hovorilo o tom, že Sarkozy pre Francúzsko znovu objavil túto časť únie. Podpisovali sa dohody o „strategickom partnerstve", Donalda Tuska striedali v Paríži Robert Fico, Ferenc Gyurcsány a vôbec nie ako posledný v rade i šéf českej vlády Mirek Topolánek.
Čím viac sa blížilo české predsedníctvo, tým viac však slablo francúzske nadšenie pre „českých priateľov, ktorí majú plnú francúzsku dôveru". Začiatkom jesene minulého roka už nad českými prípravami panovalo ak už nie zdesenie, tak celkom určite obavy.
