„Ale veľa veľkých básnikov milovalo mužov, nie je to zaujímavé?“ bola ďalšia otázka. A v tej chvíli sa mi vyrojili spomienky na dobrého priateľa, básnika Thea H. Florina, ktoré si nechcem zobrať do hrobu.
Tvrdošín, odkiaľ pochádza moja žena, je na skok od Dolného Kubína, kde žil Theo, a tak sme sa s ním počas našich oravských pobytov často stretávali.
Theo bol príjemný, neobyčajne vzdelaný a pôvabne výstredný človek. Aj na staré kolená nosil dlhé vlasy, za aké v tom čase tajná polícia prenasledovala mladých rockerov. So svojou homosexualitou sa netajil, ba rád o nej rozprával: „Keď som žil v Paríži, miloval ma Cocteau. Mal som po ňom aj dediť, ale napokon mi dedičstvo vyfúkol ten sviniar Jean Marais.“ Keď sme sa raz na jeseň prechádzali po už pustých brehoch Oravskej priehrady a ja (ako vtedajší otužilec) som dostal chuť sa okúpať, vytrhol potom Theo mojej žene z ruky uterák a vrhol sa ku mne s nadšeným výkrikom: „Oľga, dovoľ mi ho poutierať!“
Theo bol nielen básnik, ale aj diplomat. Bol tajomníkom Vladimíra Clementisa – a za vojny, počas Clementisovho parížskeho a londýnskeho exilu, asistoval pri jeho protestoch proti rusko-nemeckému paktu a proti Stalinovmu útoku na Fínsko. Nie že by som ospravedlňoval Clementisovu účasť v Gottwaldovej vláde – ale zas: koľko ľudí z komunistického tábora sa dokázalo otvorene postaviť proti Stalinovi? Zrátame ich na prstoch a všetci si tým podpísali rozsudok smrti.
Keď nadišla chvíľa Stalinovej pomsty a začal sa pripravovať bábkový proces s buržoáznymi nacionalistami, Clementis ako minister zahraničných vecí bol práve na zasadnutí OSN v New Yorku a Theo H. Florin, ktorý tam bol s ním, na to spomínal:
„Dostal som správu, čo sa chystá, a na kolenách som ho prosil, aby sa nevracal. Ale Lída, jeho žena, ktorá prišla za ním, aby ho priviedla nazad do Prahy, mu povedala: „Snad nebudeš věřit Theovi? Vždyť sa na něj podívej – vždycky to byl blázen.“
Clementis poslúchol svoju krásnu ženu (ktorej, žiaľ, chýbala intuícia), a tá ho priviedla rovno pod šibenicu. Aj Theo sa vrátil a za svoje varovanie si odsedel tri roky.
Nuž, niekedy by aj heterosexuál urobil lepšie, keby si dal poradiť od homosexuála.