Aktívna úloha štátu, zásahy do trhu, kontrolné monitorovacie funkcie - taká bola podľa premiéra Roberta Fica politika jeho vlády a vládnej koalície aj minulý rok. Možno iba súhlasiť.
Otázka však znie, čo takáto politika ľuďom v krajine priniesla a prinesie. Podľa premiéra je tým správnym receptom na krízu, ktorý teraz opisujú aj ďalšie krajiny. Ak je to tak, potom tieto krajiny o pár rokov čakajú onakvejšie krízy, ako sú súčasné - či už hospodárska, alebo aktuálne plynová.
Najlepšie to vidieť z práce parlamentu, ktorý všetky tri mechanizmy označené premiérom uvádzal do praxe. Keď sa búrajú zásady právneho štátu, lietajú zákony. Inak to nejde, aby sa aspoň navonok a pro forma zachovali písané pravidlá a demokratické obyčaje.
Tyrania väčšiny
Z analýzy vyplýva, že v parlamente zase vládla tyrania väčšiny, aj keď tento výraz nemá žiadna vládna koalícia rada. Možno ho síce nahradiť napríklad výrazom uplatňovanie väčšinového princípu, lenže ten presne nevystihuje podstatu diania: na jednej strane valcovanie návrhov zákonov mimovládnych poslancov, buď hneď pri schvaľovaní programu parlamentnej schôdze, alebo v prvom čítaní, na strane druhej samozrejmé poslúženie vláde pri jej návrhoch, tak na skrátené legislatívne konania, ako aj automatické schválenie požadovaných zákonov. Bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek.
Z tých najhorších schválených zákonov možno spomenúť aspoň novelu zákona o verejnom obstarávaní či novelu Trestného zákona, ktorá umožní trestať obchodníkov v súvislosti s prechodom na euro za takzvané neprimerané zvýšenie cien. Novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje generálnemu prokurátorovi požiadať o okamžitý odklad vykonateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu, a to bez akýchkoľvek dôvodov či argumentov. Novelu zákona o poštových službách, ale aj o zvýšení právomoci ministra spravodlivosti svojvoľne nakladať s osudom predsedov súdov. A tak ďalej, a tak podobne.
Medzi smutné uznesenia parlamentu nepochybne patrí aj to, ktorým parlament nahradil súdnu moc a konštatoval porušenie zákona pri privatizácii SPP, či to, že ústavný sudca sa môže vzdať funkcie, hoci to je skôr smiešne ako smutné.
