Veľkým koncentračným táborom nazval pred pár dňami vatikánsky kardinál Renato Martino palestínsku Gazu. Keď boli pred rokmi na misijnej ceste po Blízkom východe nemeckí biskupi, vyjadrili sa o živote v Gaze podobne. Židovskí i nemeckí politici vtedy podráždene reagovali a prirovnanie Gazy ku getu vyhlásili za nekorektné a neprimerané. Biskupi svoje vyhlásenie napokon zmiernili.
Nie je preto náhoda, ak sú dnes nemecké internetové portály plné osláv vatikánskeho kardinála, konečne sa niekto odvážil kritizovať Izrael a jeho neľudskú politiku voči Palestínčanom. Vojenský konflikt na Blízkom východe má viacero rozmerov a zvlášť Nemcom v ňom pôjde o viac ako o porážku teroristického Hamasu.
Nedotknuteľní
Dianie na Blízkom východe je v Nemecku už roky pod drobnohľadom. Médiá vytrvalo prinášali reportáže o živote na oboch znepriatelených stranách, hoc o palestínskom území sa odjakživa písalo viac. Príbehy o utrpení Palestínčanov kolovali médiami a ukladali sa v pamäti publika. Hodnotil ich len málokto, obyčajne boli predkladané bez vysvetlenia, ako ich vnímať. V Nemecku sa dianie na Blízkom východe zriedka komentuje, Nemecko na to v dôsledku svojej minulosti nemá správne predpoklady, vysvetľovali mnohí politici. Publiku sa toto vysvetlenie veľmi nepozdávalo a posledné udalosti ho rozhnevali ešte viac. Vlna kritiky, už nielen laickej, ale i odbornej verejnosti, sa spustila na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a jej ministra zahraničných vecí po tom, ako sa obaja v najnovšom konflikte postavili na stranu Izraela. Odborníci tvrdili, že takéto jednostranné stanovisko Berlína riešeniu neprospieva a laici sa zasa pýtali, dokedy budú musieť Nemci tlmiť svoju kritiku Izraela a hrať sa na politicky korektných.
