Hospodárska kríza vzniká, keď sa princípy hazardnej hry dostanú do ekonomiky. Hazardné hry sú vcelku tolerované. To iba v krčmách môjho detstva sa vyskytovali na stenách nápisy:
„Hazardné hry sú zakázané!" Ale aj tak hazard vládol medzi chlapmi, ibaže krčmári mali zlé skúsenosti s manželkami svojich kunčaftov, ktoré im chodili vyplakávať, že muž im zase prehral celú výplatu. Krčmár napísal na stenu ceduľu a chlapi chodili hrať za potok alebo pod les. Chýbali im tam nápoje, ale hráčska vášeň bola veľká.
Kartové hry už nie sú takou celonárodnou vášňou ako kedysi. Hrávali aj notári a farári, a žandárskou hrou býval mariáš. Pán farár mohol mať problém, ak notár nechodil dosť do kostola, ale hráčska vášeň veľa zahladila. Žandárom sa do hry nemohol pripliesť zlodej sliepok, lebo zväčša hrávali len medzi sebou. Veru, vášeň z hazardných hier už nemá medzi ľuďmi takú vážnosť. Nahradili ju vášne adrenalínové, a najmä podnikateľské, ekonomické, mafiánske. V Budmerickom zámku, ktorý patrí spisovateľom, býval zelený stôl, pri ktorom sa hrávalo do noci pri cigaretách a pri poháriku. (Vlastne neviem, či aj pri poháriku, lebo kuchyňu po večeri zavreli a do dediny bolo ďaleko.) Keď som bol po rokoch opäť v zámku, stôl pokrytý zeleným súknom tam stál opustený. Pocítil som úctu. Generácia tradičných hráčov pomrela, a tí novší, ak vôbec sú, hrajú možno inde. So súcitom som pohladil súkno stola, plný dojatia za tými, ktorí tu ukájali svoje vášne a hľadali zabudnutie. Hrávali o malé sumy, lebo boli opatrní a možno škrobi, alebo toho na hazard nepotrebovali veľa.
