V okamihu, ako bude ruský plyn opäť tiecť potrubím, bude pravdepodobne zas všetko po starom a na potrebu zabezpečiť našu energetickú bezpečnosť politici znova zabudnú.
Hovorí sa, že politici zvyknú konať rozumne až po vyčerpaní všetkých ostatných možností.
Zdá sa, že slovenská vláda má takýchto (ne)možností stále ešte nazvyš. A teda, že opätovné spustenie čerstvo odstaveného bloku Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktoré by bolo v rozpore so zmluvnými podmienkami nášho prijatia do Európskej únie a ktoré vláda schválila ako údajnú kompenzáciou za zastavenie dodávok plynu, nie je jediná z absurdných metód vyhnutia sa rozumnému riešeniu, ktoré má vláda a jej šéf v talóne.
Čo na tom, že nahrádzať nedostatok plynu elektrickou energiou nie je asi to „pravé orechové"? Čo na tom, že logický adresát sťažností sa v tomto prípade nachádza smerom na východ, a nie na západ? Čo na tom, že takéto rozhodnutie, ale aj samotné vyhrážky tohto druhu nás urobia ešte nedôveryhodnejšími v očiach našich kolegov v Európskej únii? A napokon, čo na tom, že už aj vrabce na plote čvirikajú, že toľko spomínanú energetickú bezpečnosť Slovenska nezabezpečia nové jadrové elektrárne, ale zvýšenie energetickej účinnosti využívania zdrojov, postupná transformácia hospodárskej základne štátu na energeticky menej náročnú, systematický prechod na domáce obnoviteľné zdroje a diverzifikácia dovozných trás tých energetických komodít, ktoré budeme nútení aj naďalej dovážať? Je priam trestuhodné, ako sa za 20 rokov o tomto všetkom veľa povedalo a málo urobilo.
