Krízové obdobia si vyžadujú rozvážnych i odvážnych politikov. Slovenská debata okolo spustenia Jaslovských Bohuníc prekypuje prednostne heroickými výstupmi. Minister hospodárstva vyhlasuje, nás únia nezastaví, premiér sa bojovo chystá postaviť zoči voči Bruselu. Že si vláda robí starosti nad energetickou stabilitou krajiny je pekné, hoci tie si mohla robiť ešte predtým, ako kríza vypukla, teraz je šokujúce, ako vehementne vystupuje voči Európskej únii a najmä voči rakúskym susedom, ktorým sa jej nápad s naštartovaním Bohuníc vôbec nepáči.
Dráždivé Slovensko
Debata o využívaní jadrovej energie sa v Európe skôr či neskôr otvorí a že slovenská vláda v nej bude prezentovať odlišný vzťah k atómu ako Rakúsko, je jasné. Agendou Rakúska je odklon od atómovej energie a slovenskému premiérovi to voňať nemusí, hranice užitočnej kritiky však prekročil, keď sa v minulých dňoch vyjadril, že postoje Rakúska v tejto otázke netreba preceňovať. Takéto vyhlásenia medzi partnerov jednej a tej istej únie nepatria, lebo zaváňajú aroganciou. Rakúsky minister zahraničných vecí Spindelegger bol sklamaný už tým, že Fico ho o plánoch v Bohuniciach vopred neinformoval, po tom, ako sa z Bratislavy dopočul prečo, musel byť naštvaný.
Premiér Fico si mal lepšie premyslieť aj svoje úvahy o dôvodoch odstavenia Bohuníc. Rakúšania považujú Bohunice za jedno z najhorších atómových zariadení v Európe. O ich pravde a o pravde slovenskej vlády, ktorá Bohunice vníma ako ukážku modernej techniky, sa dá debatovať na odbornej úrovni, no určite nie spôsobom, že Bratislava postaví kritických Rakúšanov do pozície nedoukov, ktorí chcú chudákom Slovákom niečo odstaviť a ani nevedia prečo.
