Rád by som využil právo na odpoveď a ohradil sa proti vytváraniu katastrofického scenára, podľa ktorého u nás hrozí zánik malých vydavateľstiev. Článok, ktorý to tvrdí, vyšiel v denníku SME ešte vo februári 2007 a napísal som ho ja sám. Odvtedy totiž uplynuli takmer dva roky a ukazuje sa, že malých vydavateľstiev neubudlo, ba práve naopak, situácia sa v porovnaní s minulými rokmi mierne zlepšila.
F. R. & G. Olega Pastiera už začína edične suplovať aj prácu kultúrnych inštitúcií, vydavateľstvo KK Bagalu povstalo z prachu a popri vydávaní nových kníh a organizovaní súťaží a kultúrnych podujatí rozbieha nový projekt Literárny klub.sk, Slniečkovo s Erikom J. Grochom v pozadí naďalej vydáva svoje pozoruhodné zošity poézie, ankety o najlepšiu knihu roka 2008 vo viacerých periodikách ukázali, že bolo (aj vďaka vydavateľom) z čoho vyberať, ba naša literatúra sa dočkala aj medzinárodných ocenení (Agda Bavi Pain hlavná cena a Rudolf Jurolek prémia Bank Austria Literaris) a pozitívnych ohlasov (Rivers of Babylon Petra Pišťanka v Británii).
Aké tam teda bedákanie či maľovanie čerta na stenu. Všetko je, ako má byť! Ale to „všetko" sa realizuje v prostredí, ktoré je nenormálne a pre zdravé fungovanie literárneho života mimoriadne nepriaznivé.
Slovenských vydavateľov, žiadateľov o podporu z grantového systému ministerstva kultúry zachránila len finančná kríza. Už oficiálne stanovená (a potom pre krízu zmenená) výška podielu spoluúčasti vydavateľa z minuloročných 5 na tohtoročných 30 percent by mnohých malých i väčších vydavateľov postavila pred neriešiteľnú situáciu a prinajmenšom by viedla k drastickej redukcii vydávania pôvodnej literatúry. Sľubné signály o vytvorení samostatnej grantovej agentúry a odčlenení od ministerstva kultúry nebadane zanikli a zdá sa, že nechýbajú ani tým, pre ktorých mali byť nádejou na lepšie časy, teda vydavateľom.
