Na Blízkom východe to opäť vrie. Izraelská armáda útočí na pásmo Gazy a úrady hlásia stovky mŕtvych. A ako to býva, jedna strana obviňuje tú druhú. Izrael tvrdí, že likviduje hnutie Hamas, ktoré ohrozuje Izrael ostreľovaním jeho územia. Hnutie Hamas legálne vyhralo palestínske voľby v roku 2006. Ale prečo je to tak? Prečo Palestínčania tak veľmi podporujú radikálny Hamas? Ako si vysvetliť, že radikálne nábožensko-fundamentalistické hnutie získalo podporu inak sekulárnych Palestínčanov? Kedy stratilo podporu obyvateľstva hnutie Fatah, ktoré ovláda Organizáciu pre oslobodenie Palestíny (OOP)? Vráťme sa na začiatok 90. rokov, keď sa rozbiehali prvé mierové rozhovory medzi OOP a Izraelom.
Takzvané Dohody z Osla, ktoré sa podarilo pod nórskym a americkým patronátom dojednať v rokoch 1993 a 1995 a ktoré hovorili o vzniku palestínskej samosprávy na území pásma Gazy a Západného brehu Jordánu, vzbudili mierové nádeje najmä u Palestínčanov. Proti boli iba extrémistické skupiny ako Hamas alebo Palestínsky islamský džihád, ktoré však vtedy zásadné slovo medzi obyvateľstvom nemali. Izraelská opozícia a značná časť verejnosti kritizovali vtedajších izraelských predstaviteľov a označili to za zradu židovskej veci. Predseda izraelskej vlády Jicchak Rabin na mierovú iniciatívu doplatil životom. V roku 1995 ho zavraždil židovský extrémista.
Dohody z Osla sa aj tak neplnili a Izrael sa len veľmi neochotne a pomaly sťahoval z palestínskych území. Čo však bolo podstatné, Izrael pokračoval vo výstavbe osád na Západnom brehu Jordánu aj v pásme Gazy. Preto sa tu vynára otázka - mysleli izraelskí predstavitelia niekedy mierový proces vážne? Môžete s niekým uzatvárať mier a pritom ďalej pokračovať v osídľovaní jeho územia? Výstavba osád na okupovaných palestínskych územiach začala po takzvanej šesťdňovej vojne v roku 1967 a kritizovali ju (a stále kritizujú) nielen USA, ale aj OSN, ktorá výstavbu týchto osád označila za nelegálnu.
