Novinár Andrej Bán (1964) píše a fotografuje. Dnes tento fakt sám osebe nič neznamená, pretože digitálne technológie umožňujú „použiteľne" fotografovať aj píšucim žurnalistom, ktorí v časoch analógových prístrojov nezvládli ani založiť film do fotoaparátu. Rozdiel medzi nimi a Andrejom Bánom však spočíva v tom, že zatiaľ čo on formuluje rovnako dobre ako kvalitní píšuci žurnalisti, navyše aj na výsostne profesionálnej úrovni fotografuje. V tom tkvie jedinečnosť Andreja Bána zrejme nielen v rámci Slovenska, a nielen - ak to môžem posúdiť - v rámci územia niekdajšieho Česko-Slovenska.
Ostatne táto recenzia je napísaná z českej pozície a českou optikou. A z nej a ňou by sa veľmi približne dalo napísať, že Andrej Bán je vlastne slovenský Jan Šibík - ktorý roky pôsobí v týždenníku Reflex a v Čechách je považovaný za vojnového reportéra. Až bližší pohľad ukáže, že ich prístupy sú odlišné asi tým, čím sa od seba líšia obálky Reflexu, kde pracuje Jan Šibík, a časopisu .týždeň, kde publikuje Andrej Bán.
