Miroslav Marcelli Filozofi v meste
Kalligram
Bratislava 2008
Sú mená, ktoré v sebe nesú veľkú a jednoznačnú asociatívnu silu. Meno profesora filozofie Miroslava Marcelliho, okrem iného Rytiera rádu čestnej légie, k takým určite patrí celkom jednoznačne. Marcelli? To je ten skvelý profesor filozofie, povedia spontánne jedenásti z desiatich opýtaných. Okrem iného aj preto, že on by hravo vysvetlil, že tento algebraický nezmysel je možný, a pritom by matematikov neurazil. Mnohí absolventi vysokých škôl v Bratislave, Trnave, ale aj v Brne, Viedni, Paríži či Prahe mali možnosť prostredníctvom jeho prednášok zistiť, že filozofia môže mať aj pre laika, alebo hoci pre epizodického záujemcu nielen vysokú mieru príťažlivosti, ale aj zábavnosti a - užitočnosti. Filozofia za to nesie vinu len ako predpoklad možného. Nie je to málo, lenže to, čo z nej robí vzrušujúcu prechádzku cestičkami nesamozrejmosti, bez straty ľahkosti, espritu a predovšetkým orientácie, má na svedomí práve profesor Marcelli. Okrem iného preto, lebo je skvelým rozprávačom. Jeho kniha Filozofi v meste je toho rukolapným dôkazom. V nej vystupuje ako autor, ktorý suverénne prepája rôzne pohľady na ten istý fenomén, triedi ich a zaujíma k nim stanovisko bez toho, aby čitateľa nútil hodnotiť či hierarchizovať. Pokiaľ ide o základné autorské východisko, urobil pre čitateľa tú najužitočnejšiu vec - stiahol filozofa z nedefinovaného amorfného priestoru na zem, nie za nohu, chytil ho za slovo. Zaradil ho medzi nás, ostatných smrteľníkov, vypustil do sveta obývaného aj ľuďmi, nielen ideami, a to mu rozviazalo ruky natoľko, že všetky idey, ktoré vo svojej knižke prezentuje, majú odrazu všetky identifikačné znaky, ktoré čitateľ- nefilozof potrebuje na to, aby sa mu pojmový aparát filozofie začal napĺňať obsahom, z ktorého následne povstala narácia dosahujúca dobrodružné parametre - hovoríme o dobrodružstve myslenia a pomenúvania. Na písaní Miroslava Marcelliho je pre mňa ako čitateľa cenné aj to, že mi umožňuje sledovať vývoj myslenia o urbánnom priestore priamo „in situ", teda tam, kde ono vznikalo či vzniká, a teda dáva mi možnosť nahliadnuť aj do mechanizmov, na základe ktorých prostredie, prioritne mesto, ovplyvňovalo a formovalo myslenie svojich obyvateľov, prednostne filozofov. Priznám sa, že si Filozofov v meste užívam po dúškoch, za odmenu. Takto si ich čítam už pol roka, lebo moja absorbčná schopnosť je pomerne malá. Predsa len - faktom je, že pochádzam z vidieka.
