V nedeľu večer o ôsmej, keď nie sme pozvaní a návšteva nie je u nás, pozerám si Karambolage. Živých veselých, integrujúcich pätnásť minút o tom, čo Nemcov i Francúzov zaujíma, lebo je to o nich, a o normálnom i kurióznom, čo o sebe ešte nepoznajú.
Štvrťhodina humorného vysvetľovania nevysvetliteľného medzi dvoma národmi, ktoré sa v minulosti dosť nenávideli, strieľali, obsadzovali, bojovali, až sa nakoniec spriatelili, čo nebolo až také jednoduché a trvalo roky, ale dnes je to v poriadku.
Francúzski moderátori sa striedajú s nemeckými, simultánny preklad je perfektný.
Arte, hovoria spriaznené duše, je jediné, na čo sa v televízii oplatí pozerať, bez reklamy a s dobre vybranými filmami ešte pred polnocou. I s Arte podporou pre talentovaných mladých umelcov, dodávam.
Snívam o Arte 2 medzi Slovenskom a Maďarskom, Maďari by hovorili po maďarsky a Slováci v rovnakom čase po slovensky, ako to presvedčujúco predvádzajú vo francúzsko-nemeckom Arte. Sen by sa mohol uskutočniť už, pokiaľ máme európskeho komisára s citom pre kultúru.
Viem, je to o veľkých peniazoch, ktoré bez veľkého nadšenia nebudú. Je to o schopných ľuďoch, ktorí by sa pre projekt nadchli. Potenciál simultánnych prekladateľov by bol, a iste sa ešte zlepší, ak sa projekt rozbehne, možno i spolu s Rakúšanmi, s Poliakmi, Čechmi (?), nech je monarchia v tom najlepšom opäť komplet.
