V našej aktuálnej situácii sa prelínajú dva pomerne nečakané javy: hospodárska kríza a situácia s plynom. V moderných dejinách sa hospodárske krízy opakovane objavujú a zrejme im nemožno celkom predísť. V skutočnosti táto súčasná kríza ešte stále iba vzniká, no o niekoľko rokov môže presiahnuť tú doteraz najväčšiu z konca dvadsiatych rokov minulého storočia.
Táto posledná sa však už teraz od všetkých predošlých líši v niečom podstatnom: už sa netýka iba jednej krajiny, alebo úzko vymedzeného geografického prostredia, ba dokonca ani nie jediného kontinentu. V globalizujúcom sa svete táto nová hospodárska kríza zasahuje veľkú časť sveta a dokazuje, ako reálne všetko so všetkým súvisí. A v budúcnosti sa vplyv každej ďalšej hospodárskej krízy môže iba stupňovať.
Rozvoj bez zodpovednosti?
Zdá sa, že aj v tomto kontexte sa celkom reálne objavuje vážnosť toho, na čo v posledných desaťročiach upozorňujú viacerí ekonómovia, filozofi, sociológovia i teológovia: bez zodpovednosti už nie je možný žiaden skutočný rozvoj, pričom nezodpovednosť sa k nám i ku generáciám po nás vráti ako bumerang aj so svojimi dôsledkami. Hoci sa podobné upozornenia mnohým javia ako naivný výkrik niekoľkých intelektuálov, realita svedčí o tom, že na podobných výkrikoch je pravdy viac než dosť.
Fakt novej hospodárskej krízy zatiaľ nie je reflektovaný v širších súvislostiach. Azda ja preto, lebo napriek kríze sa v podstate máme celkom dobre. Lenže je potrebná hlbšia analýza finančných, ekonomických, hospodárskych i politických súvislostí, ktoré postupne viedli k tomu, že v dôsledku istého momentu mohla takto prepuknúť. Tak či onak, táto kríza upozorňuje, že bez skutočnej zodpovednosti sa ďalej nepohneme. Chápanie rozvoja a ďalšieho pokroku len v kategóriách kvantity alebo čisto ekonomickej, alebo politickej sily napokon vedie do slepej uličky. Hospodársky, ekonomický a spoločenský rozvoj dnes už nutne musí integrovať zodpovednosť ako etickú zložku. Čím menej je zastúpená, tým viac sme vydaní vlastnému ohrozeniu.
