Deň inaugurácie bude pre Baracka Obamu tak trochu paradoxom. Celý život sa pripravoval na vnútropolitické výzvy. Vo svojej knihe, „Odvaha nádeje", píše, že chce zahojiť rasové a politické jazvy v USA. To ho stále čaká - ale popri týchto úlohách stojí pred Obamom ďalšia, možno ešte väčšia výzva: za jeho pôsobenia sa rozhodne o tom, či si Amerika upevní pozíciu superveľmoci, alebo či klesne na úroveň ‚iba' veľmocí, ako sú Rusko či Čína. To poznačí aj postavenie Európy, ktorú svet spolu s USA vníma ako súčasť Západu.
Relatívna americká moc už dávno nebola tak slabá, ako je dnes. Tradične vždy stála na troch pilieroch: na prosperite americkej ekonomiky, na sile jej armády a na príťažlivosti ‚Ameriky' ako spoločenského modelu.
Všetky tri piliere sú dnes oslabené. Ani armáda s 1,5 milióna vojakmi nevedela celé roky zaviesť poriadok v Iraku - výsledkom je, že USA čiastočne stratili schopnosť odradiť nepriateľa. O prosperite sa len ťažko dá hovoriť: niektoré z najväčších amerických bánk minulý rok skolabovali. A po škandáloch z Abú Graibu a Guantánama Bay sa nájde oveľa menej tých, čo Ameriku stále obdivujú a rešpektujú.
Úpadok nie je nevyhnutný
Zdalo by sa teda, že USA čaká neodvrátiteľný úpadok. Alebo nie? Ako poznamenal politológ Fareed Zakaria vo svojej novej knihe, „Budúcnosť americkej sily", ekonomika USA stojí na silných základoch. Zo všetkých bohatých krajín majú Američania najrýchlejšie rastúcu populáciu - zatiaľ čo Európa starne, USA má stabilný príliv ľudí v produktívnom veku. A hoci americký 'laissez-faire' kapitalizmus produkuje bubliny, ako bola tá, ktorá práve praskla, má väčšiu schopnosť regenerácie: po páde sa vie rýchle zdvihnúť.
To neznamená, že sa USA automaticky pozbierajú, napríklad zadlženosť krajiny ešte môže spôsobiť kolaps dolára. Ale ak Obama urobí správne rozhodnutia, USA sa pravdepodobne pozbierajú rýchlejšie ako podobne postihnuté krajiny Európy.
