Minulý rok sme to len tušili, no nechceli tomu veriť. Dnes to už vieme takmer s istotou. Svetová ekonomika sa veľmi pravdepodobne nachádza v najhoršej kríze za posledných 60 rokov. Prečo k takejto kríze vôbec došlo a ako dlho môže trvať?
Normálna súčasť cyklu
Kríza je normálnou súčasťou trhovej ekonomiky, takou normálnou, ako je oddych a spánok pre ľudský organizmus. Je normálne, že po únavnom dni sa potrebujeme zotaviť. Normálne nie je to, keď sa snažíme niekoľko dni nespať, aby sme mohli podávať čoraz väčšie výkony. Práve k tomu vo svetovej ekonomike došlo. Pohľad na štatistiky národných účtov vo vyspelých krajinách hovorí jasne: ekonomický cyklus ako keby sa vytratil. Americká ekonomika sa poslednýkrát dostala do krátkej recesie na prelome rokov 1990 - 1991. Odvtedy rástla prakticky nepretržite, s výnimkou tretieho kvartálu roka 2000.
Najväčšia ekonomika sveta tak pripomínala atléta nadopovaného testosterónom (nízkymi úrokovými sadzbami) a analgetikami (vysokými rozpočtovými deficitmi), ktorý beží štyri maratóny za sebou. Od počiatku 90. rokov panovala vo svete eufória podporovaná nástupom nových technológií a zapájaním sa bývalých rozvojových krajín do globálneho systému výroby, obchodu a financií. Budúcnosť mohla byť len ružová. Investori, firmy i spotrebitelia boli opojení z rastu výroby, obchodu a nevídaných nárastov cien akcií, komodít a nehnuteľností.
Dnes je všetko inak. V októbri svetová ekonomika len o vlások unikla globálnemu finančnému kolapsu. Desiatky krajín sveta dnes čelia náhlemu a prudkému poklesu výroby, zastaveniu prítoku zahraničného kapitálu a devalvácii národnej meny. Často spomínaným strašiakom je veľká hospodárska kríza z rokov 1929 - 1934. Bude ju dnešná kríza opakovať v plnom rozsahu? Aká budúcnosť čaká svetovú ekonomiku, to dnes ešte nemôžeme vedieť. Môžeme sa však pozrieť do zrkadla minulosti a porovnať súčasnú krízu s tými predchádzajúcimi.
Čo prinášajú systémové krízy
Systémové finančné krízy sú najhorším druhom kríz vôbec, lebo integrujú krach na trhu aktív (akcií a nehnuteľností) so spomalením rastu reálnej ekonomiky. Majú neobyčajne pustošivý dosah na reálnu ekonomiku. Ich vplyv sa prejavuje poklesom ekonomickej aktivity, nárastom nezamestnanosti a nárastom verejného dlhu. Kenneth Rogoff, bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (v súčasnosti Harvardská univerzita) a Carmen Reinahartová z Marylandskej univerzity v USA preskúmali následky najväčších finančných kríz v tomto storočí. Ich zistenia nás veľmi nepotešia. Fakty sú takéto:
l Ekonomická recesia v systémovej kríze trvá v priemere 1,9 roka a počas tohto obdobia hodnota HDP kumulatívne poklesne o 9,3 percenta. Najhoršími prípadmi bola veľká hospodárska kríza v USA v roku 1929 (trvanie štyri roky, pokles HDP o 28 percent) a v Argentíne v roku 2001 (štyri roky pokles HDP o 22 percent).
l Pokles ekonomickej aktivity je takmer vždy sprevádzaný nárastom nezamestnanosti, ktorý je značný a spravidla trvá dlhšie ako kríza sama. Nárast nezamestnanosti trval v priemere takmer päť rokov a miera nezamestnanosti sa zvýšila o sedem percent. Okrem veľkej hospodárskej krízy v USA v roku 1929 (trvanie štyri roky, nárast nezamestnanosti o 23 percent) stoja za povšimnutie krízy vo Fínsku v roku 1991 (štyri roky a nárast o 13 percent) a v Japonsku (11 rokov a nárast nezamestnanosti o tri percentá).
