Rozhodnutie nevpustiť na riadnu tlačovú konferenciu pri výmene člena vlády redaktorku televízie Joj bolo zlé. A je neospravedlniteľné.
Nech sa už pozeráme na celú túto nechutnú záležitosť z akéhokoľvek uhla pohľadu, nevidno nič, čo by aspoň z diaľky mohlo pripomínať argument na takýto postup. Dokonca ani v niektorých prípadoch obľúbená fráza, podľa ktorej aj negatívna reklama je reklama a každá reklama pomôže, v tomto prípade tak Ivanovi Gašparovičovi a už vôbec nie funkcii prezidenta republiky jednoducho nepomôže. Odhliadnuc od toho, že na takýto spôsob zviditeľňovania sa nie je vôbec odkázaný.
Operácia Zákaz vstupu!
Vecne vzaté, čo zákaz vstupu redaktorky do Prezidentského paláca priniesol alebo vyriešil? Povedané zostalo povedaným a zákaz spôsobil len to, že sa o brbtoch Ivana Gašparoviča dozvedelo oveľa viac ľudí, ako iba z uvedenej televízie. Nebyť operácie Zákaz vstupu! väčšina by už na ne zabudla, kvôli nej sa teraz spomínajú aj tie predchádzajúce a upriamuje sa pozornosť na nové. K tým najčerstvejšie vysloveným patrí výraz „predseda Slovenskej republiky", k písaným patrí veta: „Podľa slovenskej ústavy prezident môže kandidovať len dvakrát, ak je úspešne zvolený."
Brbty boli, sú a budú, pričom pre ich autorov isto nie sú žiadnou príjemnou udalosťou. Brbtne si každý, kto nepoužíva čítačku alebo papier, niekedy sa tak stane aj napriek nim. Prezidenta aj s celým jeho ansámblom však nie je nič do toho, čo súkromná televízia vysiela, pokiaľ neporušuje zákon, a o tom, či zákon porušila, alebo nie, sa rozhoduje inde ako v Prezidentskom paláci. Vrátane hodnotenia práce redaktorky - za ňu zodpovedá svojim nadriadeným a tí zase majiteľom, nie prezidentovi či jeho hovorcovi. Odhliadnuc od toho, že trestať divákov druhej najsledovanejšej televízie neposkytnutím informácií o výmene členov vlády je viac ako iba nenáležité.
