Všetky normálne krajiny majú prezidenta, tak prečo by sme ho my nemali mať, vyjadrila sa pred časom istá slovenská politička na otázku, či Slovensko potrebuje prezidenta, alebo nie. To je na prvý pohľad dobré zdôvodnenie, lebo chcieť patriť medzi normálne krajiny nie je na škodu, a to aj vtedy, keď nejeden občan vníma úrad prezidenta kritickejšie.
Krajina je plná kritikov a často ide o sabotérov, ktorí Slovensko za normálnu krajinu už tak či tak nepovažujú a neveria, že úrad prezidenta jej k normálnosti pomôže. Lebo veď načo je taký prezident, v ich očiach na nič, rozhodovať o politike veľmi nemôže, len reprezentovať, a to je zbytočne drahý špás pre krajinu, ktorá sa dokáže reprezentovať aj niekým iným. Napríklad takým hokejovým mužstvom, zvlášť dorastu sa darí.
Horst Köhler
Ale nezľahčujme, na ceste medzi normálne krajiny treba tému brať vážne a skeptikov presvedčiť o zmysle prezidentov. Pomáhať si pritom žiarivým Obamom je zbytočné, on má iné podmienky na to, aby mohol byť užitočný. Príklad treba hľadať v radoch „reprezentatívnych" prezidentov.
Jedným z takých je nemecký prezident, a ako na objednávku, aj ten bude na jar tohto roku volený. A napriek tomu, že je prevažne reprezentatívny, nespochybňujú Nemci potrebu mať ho. Dobre, trochu je to dané aj tým, že ich futbalisti v reprezentovaní neraz zlyhali, ale Nemci naozaj aj veria, že prezident je užitočný, a to nie len ten terajší.
V súčasnosti je prezidentom Horst Köhler, okrem iného bývalý šéf Medzinárodného menového fondu a veľmi vzdelaný človek v oblasti hospodárstva. Odkedy vypukla kríza, stále sa k nej vyjadruje. Polemizuje s vládou, radí, pripomienkuje a prihovára sa svojim občanom. Keď sa ho pred pár dňami novinári pýtali, ako vníma svoju úlohu v čase krízy, odpovedal, že si veľmi želá, aby viera v trhové hospodárstvo a slobodu v spoločnosti prežila a že sa chce za to zasadiť.
