Každý, kto sa len trochu dlhšie zahľadí na výtvarný objekt, ktorý vyvolal škandál a dával asi dva týždne tému novinárom a mne ešte aj dnes, musí pripustiť, že akási bledá neforemná rolka omotaná špagátom má od luxusnej maďarskej salámy ďaleko. Ak by predsa len mala zobrazovať mäsový výrobok, tak pripomína skôr tlačenku napochytro omotanú povrázkom vytiahnutým z kredenca.
Viete, ako to je. Pred polnocou je na zabíjačke únava z práce a alkoholu taká veľká, že je všetko jedno. Suroviny však treba spracovať, kým sú čerstvé. Nuž ale tá šnúrka má farebnosť, ktorá niekomu niečo symbolizuje, dráždi pamäť, nemusí byť teda použitá celkom nezámerne a nevinne. A tak šnúrka odrazu zastúpi maďarskú salámu.
„Priznanie" pána Lipšica, o ktorom sa sám vyjadril, že „nič nepriznal", má v sebe tiež iba takú šnúrku, ktorá podráždila našu pamäť a zrejme aj akési tiene v pamäti tých, ktorí z kapacitných a iných dôvodov svoju pamäť často „dilitujú", teda vymazávajú.
Iný výtvarník - René Magritte nakreslil obraz, na ktorom je znázornená fajka a pod ňou nápis „Toto nie je fajka". A mal pravdu. Naozaj to nie je reálna fajka, iba namaľovaná, ale pre niekoho to môže byť pokojne aj kanvica na polievanie kvetín.
Jazyk právnikov a politikov a jazyk umelcov nik nedobehne. Jedni sú fiškáli a druhí fiškusi. Obe slová kedysi dávno znamenali to isté.
