Pozerá sa na znaky rozsypané na papieri, chcel by vysloviť ich význam, ale z úst mu plynú nezmyselné zvuky. Nie je to problém dioptrií. Zahmlili sa nejaké mozgové okuliare, ktorými čítame vonkajšiu realitu a písmená našej skutočnosti. Keď to niečo, záchvat či predkolapsový stav (ako znie medicínska diagnóza) prejde, človek pocíti vďaku za to, že opäť SMIE čítať.
Čítanie je veľmi nerentabilná činnosť. Musíte identifikovať prvý znak v slove, ďalší, potom ich spojiť do slabiky, slova, zo slov poskladať vetu, súvetie. A koľko je na jednej strane viet! A koľko je v jednej knihe strán! Nie je možné, aby sme si zapamätali všetky. Väčšina textu knihy v nás neostane. Možno v nás zostane iba význam, zmysel, vyšší celok, kniha ako jedna dlhokánska veta. A potom vezmete do rúk knihu a dve strany pred koncom zistíte, že ste ju už čítali. Alebo chytíte Dostojevského, o ktorom viete, že ste ho už čítali (niekoľkokrát) a čítate ho ako prvý raz. Načo potom čítame? Nebudem vám vnucovať svoje presvedčenia ani názory cudzích odborníkov. Čítanie je taká intímna a slobodná a demokratická a nenásilná činnosť, že sa nesmie nikomu vnucovať.
Po tieto dni som si dovolil luxus čítania. Z útrob svojej knižnice som vytiahol knihu Třetí strážník od Flanna O´Briena, ktorá tam na mňa čakala od roku 1999. Už som sa ju raz pokúšal čítať. Nepodarilo sa mi zlomiť jej odpor. Ešte nechcela byť prečítaná. Po dvoch stranách som usúdil, že je to nezaujímavá, šedá kniha. A hľa, za desať rokov ako spútavela! Nemohol som sa od nej odtrhnúť. Musel som mať veľký čítací deficit, pretože len čo som dočítal túto prózu, ktorá bola na môj apetít tenká (dvesto strán), vrhol som sa na ďalší román. Lepšie povedané, tá kniha sa vrhla na mňa. Je to o virtuálnom žralokovi, textovom dravcovi pohlcujúcom spomienky a zážitky. Čelisti slov je horor, ale metatextový horor. Na rozdiel od Strážnika sa ma príbeh zmocnil od prvých riadkov a nepustil ma zo svojich čeľustí, kým som celú knihu nedočítal. Dočítal som, zatvoril knihu a ostala vo mne plná prázdnota. „Keď som knihu dočítal, pochopil som celkom jasne, o čom to celé je - aj o čom je literatúra a život. Bohužiaľ som to zase hneď zabudol." To nie sú moje slová, ale citát z tejto knihy. Zasa niekto niečo napísal namiesto mňa a za mňa.
