Dôveryhodnosť. To bol podľa vyjadrenia predsedu parlamentu Pavla Pašku „live motív" jeho vystúpenia na prvej tohtoročnej schôdzi parlamentu.
Azda po prvý raz vo verejnom vystúpení Pavol Paška nespomenul svoju obľúbenú floskulu o tom, že je všeobecne známy ako človek, ktorému sú vlastné spolupráca, konsenzus a snaha o riešenie problémov. Mal na to dôvod - jeho prejav by s jeho doteraz deklarovanými vlastnosťami bol v príkrom rozpore, keďže v ňom spoluprácu, konsenzus i snahu o riešenie problémov odmietol.
V rokoch hojnosti je to možno aspoň z jedného uhla pohľadu - partajného - aj pochopiteľné, v rokoch krízy poľutovaniahodné. Strach z krízy - a nevedomosť, ako ju riešiť - opantal dominantnú politickú stranu a hoci sa to snaží zakryť propagandou a snahou upútať pozornosť verejnosti na iné záležitosti, nedokáže ho utajiť ani schovať ako kedysi tender na nástenke ministerstva výstavby.
Radšej mlčať
Pavol Paška ako predstaviteľ strany Smer, ale aj ako osoba by o dôveryhodnosti či už jednotlivých poslancov, alebo parlamentu ako celku nemal vôbec hovoriť, ale iba mlčať. Tobôž z tohto dôvodu apelovať či vyzývať poslancov opozície, aby sa vzdali mandátu. Už z dôvodu jeho funkcie - prvý medzi rovnými - vyplýva, že keď už, tak by mal ísť osobne príkladom. Áno, mnoho ľudí si myslí alebo je presvedčených, že presuny poslancov v minulom volebnom období medzi opozíciou a koalíciou neboli len z dlhej chvíle. Problémom je, že hoci indícií je veľa, na dokazovaní si vylámal zuby aj vyšetrovateľ.
Lenže faktom - a nie indíciou - je, že po prvý raz v dejinách krajiny bol predseda parlamentu prichytený pri pokuse o falšovanie zákona, keď chcel zmeniť text, ktorý schválil parlament. Bol ním práve terajší mravokárca Pavol Paška. Taká facka a neúcta k demokracii, právnemu štátu či parlamentnej republike je na odchod z krajiny, a nielen z parlamentu. Povedané jeho slovami - to, čo sa nedá nikde v demokracii akceptovať je „klamstvo, podvod na občanoch a spôsoby, ktoré do demokratických štandardov nepatria".
