Všeličo sa o dodatkoch k jazykovému zákonu popísalo, všelijako sa na túto tému diskutovalo. Vie si však niekto reálne predstaviť celý proces kontroly, upozornenia, ďalšej kontroly „nápravy" a pokutovania? Kto bude túto prácu robiť, za aké peniaze a čo sa bude kontrolovať? Záležitosť nie je taká jednoduchá, ako sa zvonka javí, najmä ak sa problém jazykovej kultúry zjednodušuje na problém anglicizmov v slovenčine.
To, že Bratislava bude o chvíľu jedno City Gate, vidí predsa každý, ale je na hlavu postavené, aby to ex post riešila jazyková kontrola. Veď tu máme obchodný register, katastrálne úrady, orgány verejnej správy. Ony ako prvé predsa zapisujú, povoľujú, podpisujú zmluvy so zahraničnými investormi. Býva zakomponované v zmluvných podmienkach, že nová stavba alebo mestská časť musí mať adekvátne meno v slovenčine? Majú tieto úrady zamestnancov s príslušnými kompetenciami, ktorí vedia posúdiť jazykovú korektnosť názvu firmy, obchodu, stavby? Ak by odpoveď na obe otázky bola kladná, netreba jazykový zákon.
Normatívnosť sa však nevzťahuje iba na pravopis a lexiku, ale aj na morfológiu, syntax, ba aj na štylistiku. A tu sme v koncoch. Na smiech totiž nie sú iba nakumulované anglické výrazy v názvoch hotelov a spoločností, ale napríklad aj mnohé verejné texty rýdzej domácej proveniencie - predvolania, zmluvy, nariadenia. Prečítajte si napríklad torzo zo všeobecných informácií o „Plnomocenstve" na www.portal.gov.sk (Ústredný portál verejnej správy): „Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo."
