Dvoma návrhmi zákonov sa poslanec Peter Miššík za SDKÚ snažil urobiť to, na čo by stačil návrh jeden. Keďže ten by však musel mať v názve slovko ústavný, teda schváliť by ho mohlo najmenej 90 poslancov, pokúsil sa o jednoduchú fintu. Nevyšla mu len vďaka zabehanému politickému režimu, v ktorom návrhy opozície nemajú byť schválené z princípu.
Miššík navrhol rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie 1. predsedu vyššieho územného celku 2. starostu obce/primátora s funkciou poslanca Národnej rady. Dôvodil okrem iného tiež tým, že „aj občania a odborná verejnosť (napríklad štúdie mimovládnych organizácií) veľmi citlivo vnímajú fakt, že je mimoriadne obťažné takéto významné funkcie vykonávať súčasne".
Obidva návrhy poslanca Miššíka boli nielen piruetou na poslancov, ale hlavne ústavu. Po prvé preto, lebo ústava taxatívne určuje, ktoré funkcie sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady. Pridať k nim funkciu šéfa VÚC, starostu alebo primátora tak možno iba ústavným zákonom, a nie obyčajným.
Miššík sa to v návrhu snažil okabátiť vetou, že „dnes platná legislatívna úprava umožňuje vykonávať predsedovi VÚC (starostovi obce, primátorovi - pozn. aut.) súčasne aj funkciu poslanca NR SR". Lenže v skutočnosti je to naopak - dnes platná legislatíva umožňuje poslancovi Národnej rady súčasne vykonávať funkciu predsedu VÚC, starostu obce aj primátora. Je v tom rozdiel. Možno aj preto poslanec Miššík zabudol do návrhu zapísať, že jeho návrhy sú v súlade s ústavou, hoci to zákon o rokovacom poriadku prikazuje.
