Zahraničná politika štátu nie je len o jednej inštitúcii; jej výkon by nemal byť len o rutine a symboloch. V prvom rade má zaistiť dlhodobú bezpečnosť a prosperitu. Preto sme vstúpili do Európskej únie a NATO, začlenili sa do Schengenu a eurozóny. Po týchto úspechoch sa však vytratila širšia politická zhoda o tom, ako ďalej. Súčasný dôraz na ekonomickú diplomaciu je v mnohom užitočný. Zároveň však vyjadruje rezignáciu na prvotné poslanie zahraničnej politiky: presadzovať záujmy Slovenska a jeho občanov v širšom priestore strednej Európy, na vonkajšej hranici únie.
V poslednom čase sa medzinárodná situácia okolo nás dynamicky mení - k horšiemu. Slovensko má pred sebou vážne bezpečnostné výzvy, ktorým by sa naša zahraničná politika mala urgentne venovať. Hoci v mnohom bola nastavená správne, v poslednom čase sa diplomacia uzavrela do vlastnej úradníckej ulity. Dostatočne nepomenúva naše zraniteľné miesta, ani nenastoľuje potrebu sa na ne pripravovať.
Ako mladí profesionáli pôsobiaci v zahraničí ponúkame svoj vlastný pohľad na niektoré z nich. Robíme tak v čase, keď má nový minister Lajčák predstaviť svoje priority. Uvedomujeme si, že jeden človek zahraničnú politiku zásadne nezmení. Ale môže aspoň postaviť nové ciele, nastoliť vyššie tempo či zachytiť niektoré zmeny a posuny, ktorými prešla medzinárodná politika za ostatné roky.
Zásadné zmeny
Posledné mesiace priniesli zásadné zmeny najmenej v štyroch rovinách, dôležitých pre Slovensko.
1. Globálna ekonomická kríza: ako malá otvorená ekonomika postavená na vývoze budeme tvrdo postihnutí kolapsom medzinárodného dopytu. V 30. rokoch 20. storočia takáto kríza prerástla do vojny; teraz je Európa, hlavne vďaka existencii únie, oveľa odolnejšia. Ale hospodársky kolaps by mohol v našom regióne ďalej posilniť radikálov a extrémistov a ukončiť dve desaťročia pokojného spolunažívania a postupnej integrácie v Európe. V spolupráci s partnermi v eurozóne musíme udržať pravidlá voľného obchodu, aktívne potláčať snahy o návrat k protekcionizmu.
2. Energetická bezpečnosť: po odstavení plynu z januára 2009 si nemôžeme robiť ilúzie. Slovensko je nebezpečne závislé od nespoľahlivého zdroja plynu a ropy. Rusko využíva energetické suroviny ako politickú zbraň, v spore s Ukrajinou neváhalo odseknúť nás i celý re〜gión od plynu. Na rozdiel od susedov sme sa dostatočne nepripravili: nevybudovali sme infraštruktúru, prepojenia na zásoby a siete našich susedov. To nie je iba zlyhaním tejto vlády, ale všetkých vlád a strategického uvažovania od našej samostatnosti. Slovensko by malo tlačiť, aby sa z rozvoja energetických sietí v únii urobila priorita; aby EK finančne prispela najmä tým krajinám, kde je potreba diverzifikácie najväčšia.
