Znie to možno čudne, možno nie, ale bez akejkoľvek narážky na hocikoho a hocičo je naozaj zaujímavé, že až exstarosta Žehry Marián Mižigár sa dokázal postaviť na odpor voči ministerstvu vnútra.
Potom, ako Ústavný súd vyhlásil voľby starostu, ako aj poslancov Žehry za neplatné, za starostu sa vyhlásil predchodca Mižigára v tejto funkcii František Hadušovský a domáhal sa jej aj za pomoci ochranky. Samozrejme, tak ako Mižigár už nie je starostom, ani poslanci už nie sú poslancami a jediné, čo zostalo aj po nich, je - problém.
Krkolomná konštrukcia
Napokon, ani Hadušovský nepostupoval svojvoľne. Nápad obsadiť starostovskú stoličku nevznikol v jeho hlave, ale v hlavách pracovníkov ministerstva vnútra. To vydalo jasné stanovisko v súvislosti s podobným rozhodnutím Ústavného súdu o neplatnosti voľby primátora Dunajskej Stredy. Podľa neho, keď súd vyhlásil voľby primátora Dunajskej Stredy za neplatné, nezvolil sa „nový" primátor, a teda nemohol ani zložiť sľub. A z toho teda vyplýva, že až do „doplňujúcich" volieb sa funkčné obdobie „starého" primátora zvoleného pred siedmimi rokmi neskončilo, teda jeho mandát nezanikol, uviedlo ministerstvo vnútra.
To je však podobne krkolomná konštrukcia, ako keď minister vnútra Robert Kaliňák uháňal v meste viac ako stokilometrovou rýchlosťou za hodinu namiesto zákonom predpísanej, zhruba o polovicu menšej rýchlosti. Vyvoláva totiž množstvo otázok - čo v prípade, ak by už predchádzajúci starosta Žehry žil v zahraničí, nastúpil by azda do úradu predchodca jeho predchodcu? Alebo by ho štát z cudziny násilím doviezol? A čo v prípade, keby už nežil? A tak ďalej a tak podobne, jednoducho otázky, ktoré vyvolalo v tejto súvislosti ministerstvo vnútra, sú oveľa dlhšie ako jeho „doplňujúce" stanovisko. Vrátane otázky, nakoľko je legitímne celé dnešné zastupiteľstvo v Demänovskej Doline, ktoré tvorí nielen starosta, ale poslanci zvolení vo voľbách v roku 2002. Taká je aplikácia stanoviska ministerstva v praxi.
