Niet azda väčšej dilemy pre kresťanských demokratov, ako sú interrupcie. Na jednej strane si uvedomujú svoj záväzok ku kresťanskému učeniu, ktoré chráni život v každej jeho forme, a na strane druhej chápu, že interrupcie v sebe nesú symboliku práva žien smieť rozhodovať o svojom osude. „Moje brucho patrí mne", bolo revolučným heslom ženského hnutia a je takmer nemožné vygumovať ho zo spoločenského povedomia a začať novú etapu, v ktorej by „brucho" ženy patrilo opäť štátu. Ponechanie ženského lona žene však neznamená, že sa treba s interrupciami zmieriť.
Poznať dôvody
Najnebezpečnejšia pri diskusiách o interrupciách je rozprava v úrovniach spoločenských klišé. Chudobné a maloleté chodia hromadne na interrupcie, môže a nemusí platiť, preto je lepšie urobiť si kvalitný výskum, ktorý odhalí, kto po tomto kroku naozaj siaha. Ak z neho vzíde, že ide o ženy, ktoré sú vo finančnej núdzi, tak treba vytvoriť programy finančnej podpory, ak sú to ženy, ktoré sa boja straty zamestnania, je na mieste vylepšenie opatrovateľských sietí či rozvoj programov takzvanej „otcovskej dovolenky."
To sú legislatívne zmeny, ktoré sa dajú vyriešiť. Horšie však je, ak sa ukáže, že dôvody sú kultúrneho rázu. V Nemecku to bol ten prípad a nedávnym výskumom vyšlo najavo, že veľkú skupinu tvoria dobre situované, vydaté ženy, ktorým materstvo nepasuje do životného programu. Nie každá žena je povinná byť matkou, ale v tomto prípade nie je na škodu, ak sa všetci zainteresovaní pýtajú, či spoločnosť niečo nepohnojila, keď je mnohým ženám úloha matky zrazu taká cudzia.
