Oznamy štatistických úradov o vývoji ekonomického rastu v 4. kvartáli roka 2008 pripomínajú správy z márnice: všade smútok a depresia.
Nečakane kruto sa potvrdzuje pravidlo „keď si veľkí kýchnu, malí už ležia v horúčke". V USA činil medziročný pokles HDP v poslednom kvartáli 3,8, v Británii 1,8 a v eurozóne 1,2 percenta. Malé otvorené ekonomiky trpeli podstatne viac a napríklad v Estónsku poklesol HDP o 9,4 a v Lotyšsku o 10,5 percenta. V porovnaní s nimi vyzerá Slovensko s rastom HDP na úrovni 2,7 percenta ako premiant. Ale nerobme si ilúzie. Plynová kríza v januári a množiace sa fakty o znižovaní objednávok v priemysle vo februári dávajú tušiť, že už v prvom polroku sa Slovensko ocitne v recesii a mínusové znamienko pred hodnotou rastu môže byť poriadne dlhé.
Nebolo tých zlých správ už dosť? Čo horšie nás ešte môže postihnúť? Ekonomické prognózy sa robia na základe štatistických údajov. Tie prichádzajú s oneskorením 2-4 mesiacov v prípade malých ekonomík a 4-12 mesiacov v prípade tých veľkých. Súčasná kríza začala krachom veľkých amerických bánk. Z USA prichádzajú nové znepokojivé údaje o stave zadlženia súkromného sektora. V ohrození už nie sú len tzv. sub-prime (nekvalitné) hypotéky, ale aj úvery poskytnuté podnikom a solídnym klientom zo strednej vrstvy. Rastúca nezamestnanosť a pokles ekonomickej aktivity ohrozuje ich schopnosť splácať dlhy. Banka Goldman Sachs odhaduje objem ohrozených úverov na 5700 miliárd dolárov, respektíve 40 percent amerického HDP v roku 2007.
V porovnaní s tým vyzerá Obamov stimulačný balíček 800 miliárd dolárov ako štipendium. Odhady za minulý rok ešte nie sú známe. Navyše nikto nevie, čo sa skrýva v tieňovom svete hedžových fondov. Ak by sa splnili pesimistické scenáre, došlo by k novej vlne krachov finančných inštitúcií a udalosti z októbra minulého roka by vyzerali ako malá predohra k svetovej finančnej tragédii. Máme k dispozícii aj iné scenáre?
