Izrael má po ďalších voľbách a otázkou už iba zostáva, či vládu zostaví liberálna Kadima, alebo pravicový Likud. V médiách sa špekuluje, s vládou ktorej strany sa bude ľahšie pokračovať v mierovom procese na Blízkom východe, ktorého výsledkom by mal byť vznik palestínskeho štátu. V čom však spočíva najväčší problém v dohode medzi Palestínčanmi a Izraelom? Ak vynecháme vojenské útoky Izraela a teroristické útoky Hamasu, tak ide predovšetkým o vymedzenie územia, ktoré má tvoriť budúci palestínsky štát. Ako sú hranice vymedzené „oficiálne" a aká je realita?
Hranice sú známe dlho
Palestínsky štát by malo tvoriť územie západného brehu Jordánu spolu s východným Jeruzalemom a pásmo Gazy. Tieto hranice sú fakticky vymedzené od prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948. Územie pásma Gazy po tejto vojne okupoval Egypt a západný breh Jordánu aj s východným Jeruzalemom anektovalo Zajordánsko, dnešné Jordánsko. Oficiálne hranice pásma Gazy a západného brehu Jordánu sú tiež známe ako „zelená línia".
Počas šesťdňovej vojny v júni 1967 obe tieto územia dobyl Izrael. Krátko po vojne vydala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu č. 242, kde už v prvom bode vyzýva Izrael na stiahnutie okupačných vojsk z týchto území. Izrael sa však od začiatku netajil tým, že ich hodlá osídľovať.
A tu sa začal problém, ktorý je dodnes najväčšou prekážkou mieru medzi Palestínčanmi a Izraelom. Osídľovacia politika, ktorá bola realizovaná výstavbou židovských osád, sa teda začala koncom šesťdesiatych rokov. Spočiatku mali osady, budované hlavne v údolí rieky Jordán, slúžiť ako nárazníková zóna proti útokom palestínskych partizánskych skupín z Jordánska. Postupne sa však osídľovanie okupovaných území stalo doménou hlavne náboženských radikálov. Výstavbu osád na okupovaných územiach odsudzovali aj izraelskí spojenci - západná Európa a USA. OSN výstavbu označila za nelegálnu.
S nástupom Likudu k moci v roku 1977 sa osídľovanie palestínskych území takmer zdvojnásobilo. Tu treba povedať, že výstavba osád sa realizovala počas vlády ľavice i pravice. Obyvatelia osád často zakladali rôzne radikálne skupiny, ktoré sa stali zdrojom napätia s Palestínčanmi. Osady však odčerpávajú mnoho peňazí Izraelu, a preto sú často terčom kritiky časti izraelského obyvateľstva.
