Variant č. 1
Smotánkoví panáčikovia, nad ktorými sme sa iba ak pousmiali, nás už rozčuľujú a ich plné stoly nám pripadajú vulgárne a vyzývavé.
Kolegovia sú v práci pokornejší, hoci pracujú viac. Roky potláčané emócie praskajú a spolupracovníci sa dozvedajú, čo si o nich okolie v skutočnosti myslí. Doma sa prestáva hovoriť o novej plazmovej obrazovke a vyťahujú sa lacné recepty. O letnej dovolenke pri mori ani slovo. Exkluzívny rad kozmetiky, najnovší mobil a lodičky z jarnej kolekcie už nemusia byť.
Slovenskí politici strácajú na dôležitosti, ich cirkusantské návrhy nik neberie vážne. Preferencie populistov začínajú klesať. Prezident je akurát na mávnutie rukou, hoci ešte donedávna by sa vzrušene diskutovalo o príznakoch jeho sklerózy. Včera plápolajúca téma, či bude v učebniciach najskôr Bratislava, a potom Pozsony, sa stáva trápne zatuchnutou.
Niečo sa stalo a to niečo možno nie je len ekonomická kríza. Zvykli sme si ju tak nazývať, no mohla by sa nazývať aj krízou stereotypu. Krízou blahobytu. Krízou zvyku. Krízou bulvárnych hodnôt. Krízou konzumu. Krízou bezbrehého populizmu. Krízou egocentrizmu. Krízou požadovačnosti. Krízou banálnych hodnôt banálnych celebrít.
