Administratívnu kontrolu verejného obstarávania na Slovensku vykonávajú Najvyšší kontrolný úrad (nemá možnosť ukladať pokuty) a Úrad pre verejné obstarávanie (môže ukladať pokuty). Poslanci Madej a Pelegrini navrhli posilniť kontrolu verejného obstarávania cez ÚVO. Má ich návrh zmysel, odradí úrady od korupčných praktík? Pri hľadaní odpovede sa treba pozrieť, ako efektívne ÚVO (a NKÚ) doteraz pracovali.
Pod efektívnym kontrolným systémom rozumieme taký systém, ktorý porušenie zákona rozpozná a zasiahne porušovateľa tak, že ho od ďalšieho porušovania odradí. Len vtedy, ak tieto subjekty prijali nápravné opatrenia, má kontrola pridanú hodnotu.
Z jednej kapitoly do druhej
Keďže ÚVO môže dávať pokuty, efektívnosť jeho kontroly možno hodnotiť aj podľa toho, kto vo finále zaplatí pokutu. Ak sa napríklad pokutuje ministerstvo výstavby, treba sledovať, či zaplatením dôjde iba k presunu peňazí z jednej kapitoly štátneho rozpočtu do druhej, alebo sa sankcionuje osoba/y, ktoré o zákazke rozhodovali. Preto je nutné zabezpečiť fungovanie regresu. Organizácia, ktorá porušila zákon, by mala identifikovať zodpovedné osoby, ktoré jej škodu (pokutu) spôsobili a od nich ju vymáhať. Postihované by tak mali byť konkrétne osoby a nie daňoví poplatníci. Len v tomto prípade má udeľovanie pokút zmysel.
Preto sme sa v Transparency International Slovensko pozreli na efektívnosť kontroly oboch inštitúcií vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Naším podkladom boli nálezy NKÚ a pokuty udelené ÚVO v rokoch 2005 až 2008 (do júla 2008). Oslovili sme 33 subjektov, v ktorých NKÚ zistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní a 29 subjektov, ktoré boli pokutované ÚVO. Návratnosť odpovedí bola 72 percent.
