Prichádza čas socialistov, táto veta mohla byť vytesaná do klenby nebeskej, toľko sme ju počúvali minulú jeseň po tom, ako sa hospodárska kríza dala do pohybu aj v Európe. Voľný trh, kapitalizmus, neoliberalizmus sa podľa mnohých ukázali ako nedôveryhodné a štátne zásahy na ochranu hospodárstva naberali na obrátkach.
Všetky vlády sa ponáhľali so záchrannými terapiami, ktoré mali oživiť, čo práve dožívalo. Červená bola farbou sezóny a i pravicové strany sa predbiehali v tom, aby boli socialistickejšie ako Marx s Engelsom dokopy.
Ideologická mutácia
Politici boli vo svojom živle a konečne sa cítili dôležití. O veciach už nerozhodovala len neviditeľná ruka, ale ich viditeľné prsty a zapáčilo sa im to natoľko, až stratili súdnosť o tom, kam ich pchať a kam už radšej nie. Vo svojej hyperaktivite zablúdili i na zakázané polia. Francúzi sa stali rytiermi protekcionizmu a Nemci, pre ktorých bol voľný trh alfou a omegou, zrazu bezbreho žonglujú s pojmami zoštátnenie, vyvlastnenie.
Hypo Real Estate je prvá banka, ktorá sa dostala do hľadáčika nemeckej vlády miešanej zo socialistov SPD a mutujúcich konzervatívcov CDU a má byť nimi „stabilizovaná". Finanční experti, investori sú šokovaní ľavicovou politikou vlády a na barikády s nimi ide posledná nemecká strana, ktorá ešte nedostala socialistický vírus - liberálna FDP.
Politiku vyvlastňovania liberáli nazývajú jedom pre finančnú klímu a varujú, že v Nemecku nebude chcieť nikto investovať, ak si nemôže byť istý, či mu štát nesiahne na majetok. Toto už nie je sociálne trhové hospodárstvo, ale socializmus, prízvukujú a snažia sa vláde vysvetliť, že štát nie je lepší bankár. Keď nie bankár, čo tak výrobca áut? Automobilka Opel má existenčné ťažkosti, zoštátnime ju, volajú socialisti i „socialistickí konzervatívci".
