Už dlhé roky patrím medzi verných čitateľov bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorého state pre mňa už neraz znamenali mimoriadne poučenie. Tento autor už ako dvanásťročný čítal cez prázdniny tristo strán denne. Jeho majstrovstvo spočíva predovšetkým v schopnosti originálne interpretovať najrôznejšie literárne texty. Pred štyrmi rokmi spôsobilo jeho prevratné zistenie, že Elfriede Jelineková je v skutočnosti Leninov bratranec, v rakúskej literárnej vede doslova šok, zato na zdecimovaných ruských katedrách germanistiky vlnu eufórie.
Originálny aforizmus
Hoci Vladimír Palko sa literatúre venoval v mnohých svojich prácach, jeho najnovší článok Neexistujú kauzy Hríb má medzi nimi výnimočné postavenie. Veľmi sa mi uľavilo, keď som sa dozvedel, že „Nie je to kauza Hríb. Nie je to kauza Rúfus. Nie je to kauza Zemková. Nie je to kauza Lampa. Je to megakauza Ako súčasné Slovensko narába so svojou minulosťou".
Mylne som sa domnieval, že novinár Štefan Hríb svojím výrokom „Rúfus robil blbosti" v deň básnikovej smrti a klamaním o jeho členstve v komunistickej strane urazil príbuzných i priaznivcov básnika a ospravedlnil sa za to až oneskorene a to dosť zvláštnym faktickým neospravedlnením.
Ako Vladimír Palko vysvetlil môj omyl? „Našťastie sa ozval Hríb. Úplne vecne, keďže pravda si môže dovoliť vecnosť." To je taká hlboká myšlienka, až mám obavy, že som ju celkom nepochopil. Znamená to vlastne „Vecne, pravda je vecná." Aký hlboký a originálny aforizmus! Kam sa hrabú Wittgensteinove jazykové hry!
Ešte prekvapivejšie zistenia na mňa čakali v druhej časti článku. Milan Rúfus môže byť morálnou autoritou iba „v nekultúrnom národe, čo nevie, čo so svojou minulosťou", akým je ten náš. Kto je za to podľa Palka zodpovedný? Tí, ktorých „zastihol november 1989 prekvapených, ktorí s ním nerátali a plnou parou sa prispôsobovali. Fico, Maďarič, kopa spisovateľov. Najmä spisovatelia, to je kapitola sama osebe. Písali, písali, ale nie o tom, čo tu naozaj bolo." Toto zistenie spôsobilo v mojej hlave, ale aj na Ústave slovenskej literatúry, obrovský chaos. Nespočetné čitateľské zážitky som musel radikálne prehodnotiť. Celé novodobé dejiny našej spisby sa prevrátili hore nohami. Vysvitlo, že fenomenálna a neprávom polozabudnutá kniha pamätí Lukavické zápisky od Hany Ponickej vôbec neopisuje dôsledky komunizmu na život slobodných intelektuálov u nás. Tému totality nespracúvajú ani Tatarkov Démon súhlasu či Navrávačky, Mňačkove knihy Ako chutí moc a Súdruh Münchhausen, Slobodove vrcholné dielo Krv či Johanidesove a Hrúzove prózy.
V nejakom úplne inom období sa zjavne odohrávajú aj memoáre Ireny Brežnej Na slepačích krídlach a Orodovnice od Jany Juráňovej. To isté platí pre Vilikovského romány Posledný kôň Pompejí či Slovenský Casanova, Rakúsov Nenapísaný román, Mitanove rané poviedky či Pišťankov Rivers of Babylon.
Priznám sa, až dovtedy som si myslel, že aj prvá časť môjho románu Eskorta opisuje detstvo v reálnom socializme a že motívy našej krajiny v diktatúre sa vyskytujú u viacerých mladých autorov ako Pavol Rankov či Márius Kopcsay.
„Lenže historická pravda je iná," napísal Vladimír Palko. Podľa neho žijeme roky „posledného vzopätia komunistických štruktúr na Slovensku". Odkiaľ to pán poslanec vie? Kde berie istotu, že sa súčasná garnitúra neudrží pri moci trebárs dve dekády?
Literárny debut
Vtedy som pochopil - to nie je článok, ale poviedka, Palkov literárny debut, ktorý jednoznačne patrí do fantastiky! S týmto interpretačným kľúčom sa mnohé významy ihneď vyjasnili. Vladimír Palko sa rozhodol písať žáner fantasy a bolo to správne rozhodnutie. Za všetkým vidí metafyzický konflikt dobra a zla, čo je pre moderné rozprávky a aktualizované mýty charakteristické. Vymýšľa si neskutočné, imaginárne svety, ktoré zaľudňuje čierno-bielymi postavami s triviálnymi, ale pompézne nafúknutými a čitateľsky vďačnými konfliktmi. Budúcnosť je nepodstatná, kľúčovú úlohu hrá minulosť. Od vedy k mágii, od utópie k fantasy a k magickým silám, ktoré storočia driemali, ľahostajné k vedeckému poznaniu.
Kultúra smrti proti civilizácii lásky, sebapremáhanie, obete, vykorenenie, „zložité obdobie triedenia duchov" - samé silné žánrové motívy. Mužný a večne zamračený hlavný hrdina, neskazený civilizáciou, sa rozhodol zmeniť život svojho kmeňa k lepšiemu a vytrhnúť ho z chaosu. Desiví a všade číhajúci nepriatelia majú groteskne zveličené vlastnosti a deformované podoby (netvor, elf, liberál), pričom nedokážu vzdorovať nadprirodzeným schopnostiam. Postava prechádza stále novými skúškami, vyrovnáva sa so zradcami a odpadlíkmi, pričom na zložité súboje používa fantastické rekvizity, ktorými čaruje podľa ľubovôle - ide predsa hlavne o pobavenie, o únik z tiesnivej reality a každodennej všednosti.
Odporúčam nádejnému debutantovi vstúpiť do Slovenského syndikátu autorov fantastiky a chodievať na cony, kde sa priaznivci žánru pravidelne stretávajú, neraz aj v pôsobivých kostýmoch, v kutniach, temných maskách a s umelohmotnými mečmi v rukách. Úzky, ale verný okruh zasvätených si vymieňa hracie karty, modely postavičiek či komiksy a spoločne vytvára nové svety fantázie. Fanúšikovia píšu listy obľúbeným autorom a tí zohľadňujú nápady čitateľov pri písaní ďalších epizód nekonečných románových seriálov.
Vladimír Palko podľa mňa dlhodobo pripravuje svoj literárny debut a to mystifikačnou kampaňou, za akú by sa nemusel hanbiť ani „neviditeľný" americký spisovateľ Thomas Pynchon. Už dokonca vyšli aj bilbordy. „Môžeme sa vám pozrieť do očí" - to nie je volebný slogan, ale určite názov prvého dielu dlhočiznej ságy, kde sú rozprávačmi dvaja starší duchovia, rozprávkové bytosti na poslednom bojovom ťažení. Iracionalita, pokrokom zdanlivo vyhnaná z moderného sveta, doňho opäť so značným ohlasom vstúpila pootvorenou bránou - prostredníctvom žánru fantasy.
Vydavateľom Palkovej trilógie bude bezpochyby Pravá kniha a editorom Lukáš Krivošík, neprekonateľný autor ideologickej paraliteratúry a držiteľ významného ocenenia „2. miesto v esejistickej literárnej súťaži Euroatlantického centra na tému budúcnosť NATO".
Vítam Vladimíra Palka ako svojho kolegu medzi slovenskými spisovateľmi a v novej kariére mu želám veľa úspechov.