Politik by mal zodpovedať za každé svoje rozhodnutie. Nielen za to správne, ale - a to dvojnásobne - aj za to nesprávne, pomýlené, nedomyslené. Ba dokonca aj za to, keď v nejakej veci nerozhodol vôbec, rozhodnutie odkladal a spôsobil tým ujmu.
Hovorí sa tomu rozhodovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Našim politikom na najvyššej úrovni predpisuje v tomto zmysle záväzný sľub Ústava Slovenskej republiky. Poslanec Národnej rady preberá svoj mandát so slovami: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Skoro identický text sľubu je záväzný pre člena vlády Slovenskej republiky, o niečo rozšírený je pre prezidenta republiky a pre sudcov Ústavného súdu. Z tohto modelu potom vychádzajú aj sľuby politických činiteľov správy vecí verejných až po miestnu rovinu.
