Čo je v živote krajšie, než s dobrými priateľmi cítiť stav dokonalej rozjarenosti, zabudnúť na telo, povzniesť sa do šťastnej jasnej nálady, nádherného opojenia ducha, očistného blaha? Opojenie je však aj vysokým, často zanedbávaným umením, veď je tu permanentná hrozba, že všetko sa preklopí do nevoľnosti, žalúdočnej kyseliny, vykoľajenia a únavy. Opojení je veľa, nielen alkoholických, je aj opojenie slovom či opojenie duchom, je aj opojenie žraním, mocou, peniazmi, sexom, úspechom alebo zbieraním.
Padnúť do blata
Napríklad jedna moja známa, nazvime ju Elke, má chvályhodnú vášeň, zberateľstvo umeleckých diel, vyžíva sa v nakupovaní umenia, v delíriu skupuje všetko, čo si môže ako-tak dovoliť. Anselma Kiefera, Arnulfa Rainera a Jeffa Koonsa. Čo by samo osebe nebola nijaká tragédia, keby jej nepatrilo niekoľko činžiakov a keby hnaná posadnutosťou umením nepekne nevyštvala dlhoročných nájomníkov - väčšinou chudobných starých ľudí, čo žijú z malých penzií - aby ich mohla vymeniť za mladých a solventnejších.
