é nešťastie. No pre krajiny produkujúce ropu nadišiel deň zúčtovania.
V prípade niektorých krajín s najväčším prebytkom ropy, predovšetkým Iránu, Venezuely a Ruska, ktoré sú proti súčasnému usporiadaniu sveta, pokles ceny ropy výrazne obmedzil ich schopnosť robiť diplomatickú neplechu. Napríkladtakému Hugovi Chávezovi podstatne ťažšie padne presadzovať svoje vytúžené „bolivarské revolúcie" v situácii, keď cena ropy klesla na 40 dolárov za barel.
Nielen krajiny, nespokojné so súčasným usporiadaním sveta, sú však nútené revidovať svoje plány v dôsledku klesajúcich cien ropy.S vážnymi problémami sa potýkajú aj krajiny v Perzskom zálive, pretože ich súkromný sektor vrátane niektorých bánk si žil nad pomery. Teraz boli tieto krajiny nútené odložiť na neurčito veľkolepé programy stavieb a diverzifikácie ekonomiky. Ambiciózne developerské plány napríklad spravili zo sektora nehnuteľností v Dubaji najveľkolepejšiu bublinu na svete a krajinu zachránila len štedrosť bohatých susedov v Abu Dhabi.
