Dávno, v roku 1997 v knihe Svetový étos pre politiku a hospodárstvo spomínam poznámku z úst predsedu americkej centrálnej banky Alana Greenspana začiatkom decembra 1996, že „iracionálna rozjarenosť" viedla k nadhodnoteniu finančných trhov, vyviedla z miery nervóznych investorov na bombastických burzách v Ázii, Európe aj Amerike.
Dovolil som si vtedy vysloviť, čo je pre ekonómov kacírstvom: totiž že na ekonomiku treba uplatniť teóriu chaosu, že z najdrobnejších príčin môžu vyvstávať zničujúce účinky. Vôbec sa nedal vylúčiť „návrat celosvetovej hospodárskej krízy a zrútenie svetového ekonomického poriadku rokov 1929 - 1933." Pred neblahým vývojom udalostí, ktoré sa v globalizovanej ekonomike hromadili, naozaj varovala len hŕstka ekonómov, napríklad laureát Nobelovej ceny za ekonomiku z roku 2001 Joseph Stiglitz či laureát z roku 2008 Paul Krugman.
