Čo robí strelnú zbraň naozaj nebezpečnou? Samotný fakt, že je strelná zbraň, alebo majiteľ s nebezpečnými myšlienkami, ktorému sa dostane do ruky? Zrejme oboje, hoc majiteľ je predsa len dôležitejší. Koniec koncov i so zbraňou, ktorou v stredu vraždil mladý muž v škole v Nemecku, predtým pravidelne strieľaval jeho otec a žiadni mŕtvi z toho neboli. Tieto súvislosti nám niekedy unikajú, zvlášť, keď sa pokúšame vyvodiť rázne konzekvencie z krvavých udalostí v školách.
Keď pred siedmimi rokmi v nemeckom Erfurte zahynulo pri útoku na gymnáziu 17 ľudí, zhodli sa politici na tom, že treba sprísniť zákon o držaní a predaji strelných zbraní. Dostať sa k nebezpečným zbraniam bolo po Erfurte zložitejšie, nechať si v hlave nepozorovane rásť násilné myšlienky, zlosť, sklamanie ostalo však rovnako ľahkým. A v tom tkvelo ozajstné nebezpečenstvo.
Pre útoky tohto typu je už pomaly príznačné okolie, ktoré si nič nevšimlo. Útočníci, ktorí v mnohých prípadoch týždne, ba až mesiace pripravovali do posledného detailu svoje útoky, nikomu nepripadali podozriví. Rodičia nezbadali, že ich dieťa celé dni sedí zavreté v izbe pri bojových hrách a krvavých filmoch, susedia sa nečudovali, že chlapca celé týždne nevidia vonku, učitelia v škole nereagovali, keď chlapec roky nekomunikoval s okolím a bol „trochu čudný", tichý, utiahnutý. Vždy máme do činenia s celým radom slepcov, ktorí človeka po svojom boku dokonale prehliadajú a nereagujú na jeho problémy. Nevšimnú si, že je azda zúfalý, sklamaný i zúrivý, že sa potrebuje zdôveriť a nemá komu, že jediných spoľahlivých partnerov si našiel vo svete virtuálnom.
