Početnosť aj negatívne dôsledky povodní celosvetovo narastajú. Hoci rozhodujúce faktory sú socio-ekonomické (nárast populácie a nárast majetku), so zmenami podnebia si aj na Slovensku budeme musieť zvykať na ich častejší výskyt.
Povodne sú extrémom kolobehu vody v prírode. U nás sa vyskytujú v každom ročnom období. Vznikajú ako prebytok vody v prírode, a to najčastejšie pri výdatných zrážkach alebo rýchlom topení snehu pri náhlom oteplení. Kombinácia výdatných zrážok a rýchleho oteplenia pri dostatku snehu je zárukou výskytu povodní. Či nastanú, určuje najmä charakter predošlej zimy. Rozhodujúcu úlohu zohráva nielen množstvo zrážok, ale aj to, či padajú v tuhej forme a aké veľké zásoby vody sa uložia v snehovej pokrývke. Potom je dôležité hlavne to, ako rýchlo sa na jar otepľuje, prípadne či sa počas tohto obdobia vyskytujú výdatnejšie dažde.
V prípade, že sa kombinuje topenie snehu s dažďom, dochádza k rýchlemu odtoku vody, na ktorý korytá menších potokov a riek nestačia. V prípade väčších riek hrá významnú úlohu najmä charakter ich povodia, pričom potenciálne najohrozenejšie sú povodia riek s malým prevýšením. Vtedy topenie snehu prebieha takmer v celom povodí v rovnakom čase.
Porovnanie so zimou 2005/6
Obidve zimy mali spoločné to, že po nich nasledovali povodne. Hromadenie snehu a zásob vody však prebiehalo odlišne. Počas zimy 2005/6 bolo veľa snehu na celom Slovensku a pribúdal (bolo v priemere asi o dva stupne chladnejšie ako túto zimu). Niekde tak boli v snehu rekordné zásoby vody.
Tohtoročná zima bola premenlivá a snehová pokrývka mala svoje regionálne zvláštnosti. Napríklad v Malých Karpatoch už na konci jesene a začiatku zimy vo vyšších polohách napadalo veľa snehu.
Pre jarnú povodeň 2009 sa rozhodujúce zásoby vody v snehovej pokrývke v priestore Malých Karpát začali vytvárať až v druhej polovici zimy. Aj napriek tomu sa v polohách približne nad 500 metrov nad morom dokázalo v snehovej pokrývke naakumulovať za niekoľko týždňov vyše 200 milimetrov vody. Na porovnanie, v zime 2005/6 to bolo až takmer 300. Pri tohtoročnej povodni treba zvýrazniť hlavne jej rýchly priebeh a dážď, ktorý pri tom padal. Zaujímavé je aj to, že množstvo snehu dosiahlo svoje maximum len niekoľko dní pred povodňou, a to v Modre - Piesku 27. februára 2009, keď tam bolo 90 centimetrov snehu. V priebehu týždňa tak odtieklo zo snehovej pokrývky aspoň 100 litrov vody na štvorcový meter, pričom ďalších 50 až 62 milimetrov vody spadlo v podobe dažďa.
