Každé voľby sú významným občianskym aktom, ktorý nie je samozrejmosťou - to by sme si mali sami pamätať a tým mladším neúnavne pripomínať. Platí to teda aj o voľbách prezidentských - aj napriek tomu, že postavenie prezidenta je u nás relatívne slabé a zdalo by sa, že prezidentské voľby sú z pohľadu volieb pred nami tento rok tie najmenej významné.
Napriek tejto relativizácii v dnešnom komplexnom svete môžu aj akty globálne malých hráčov - povestné mávnutie krídlom motýľa - viesť k veľmi významným dôsledkom. Od nášho vstupu do Európskej únie to platí ešte viac. Nikdy v minulosti nebola krajina medzi Tatrami a Dunajom významnejším aktérom veľkého diania ako po prvom máji 2004. Kto bude jej prezidentom, je dôležité.
Jedna z výziev pred slovenskou spoločnosťou je uvedomiť si, že bremeno našej zodpovednosti je dnes neporovnateľne vyššie, ako bolo ešte pred piatimi rokmi. Zatiaľ nám to nejde a štát, ktorého sme občanmi, sa správa tak, ako sa v histórii naučil - teda ako závislý adolescent, ktorý krikom, plačom, nezrelými gestami a menšími či väčšími podvodmi a krádežami presadzuje a nasycuje vlastné túžby a nároky. Hoci by už mal premýšľať a konať ako zodpovedný dospelý človek. Heslá typu „Najprv Slovensko, potom Európa" korenia v infantilnom „Najprv ja, až potom môj brat" pretaveného neskôr do „Najprv švagor (brat, strýko, spolustraník...), až potom férová súťaž o verejný kontrakt".
To, čo je podstatné
Prezidentské voľby roku 2009 majú oproti tým v minulosti niekoľko ďalších dôležitých špecifík. To, že po prvý raz môžeme voliť slobodne, bez zvažovania „menšieho zla", je prakticky dôležité, ale nie podstatné. Podstatné je, že svet v roku 2009 stojí stále ešte len na začiatku veľkej hospodárskej a ekologickej krízy. Každá kríza prináša otrasy existujúceho spoločenského poriadku a možnosti zmien. Podľa toho, kto vyplní priestor vytvorený krízou, môže ísť o zmeny pozitívne, ale aj katastrofálne.
Svet zajtrajška môže byť svetom slobody, demokracie, ľudských práv a tvorivosti, ale aj svetom chaosu, brutality, násilia a nového nástupu nacizmu. Český geológ Cílek a ďalší pripomínajú, že demokracia sa v 20. storočí rozšírila a upevnila, okrem iného aj preto, že v ňom ľudstvo malo k dispozícii zásoby ropy, ktoré umožnili prudký rast životnej, kultúrnej a vzdelanostnej úrovne veľkej časti ľudstva. Počuli ste už pojem peak〜 oil a rozmýšľali o tom, čo by mohol znamenať pre spoločenský rád 21. storočia?
