Na jednej berlínskej stanici metra je vyvesený citát amerického filozofa Georga de Santayanu - Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odkázaní na to, aby si ju zopakovali. Nemecké elity, politické, kultúrne, vedecké sa týmto odkazom roky riadili a aj šesť dekád po vojne sa snažia udržiavať neprávosti a zlyhania ich národa vo verejnej pamäti. Nikdy viac sa hrôzy hitlerovského režimu nesmú opakovať, a preto netolerujú jeho skrášľovanie a úvahy o „sociálnych výhodách".
Nemci zvyknú hovoriť, ich pravé oko je zdravé a bdie, aby sa ultrapravicové sily nedostali k moci a neohrozili demokraciu. Druhé oko, ľavé, však trpí zákalom.
Zločiny komunizmu Nemci nevedia ani zďaleka tak jednoznačne odsúdiť, ako to robia v prípade nacizmu.
Podcenenie spomienok
Západu, a to nielen tomu nemeckému, sa v komunistickej minulosti Východu veľmi vŕtať nechcelo, možno z pocitu viny, možno z taktu, možno zo strachu. Vyrovnanie s minulosťou prenechal Východu, ten sa však do toho tiež nehrnul. Nuž ostala minulosť nedotknutá, nezhodnotená.
Tak sa aj stalo, že popredný kandidát na post ministerského predsedu Durínska za stranu Ľavica (Die Linke), Bodo Ramelow, pred časom verejne odmietol označiť NDR za bezprávny štát. Die Linke má reálne šance Durínsko vyhrať a s ním aj iné krajiny východu Nemecka. Znie to desivo? Áno, ale mnohí si takéto vyjadrenia nastupujúcich kádrov pod kožu nepustia. Koniec koncov v Európe máme krajiny, kde sa nielen kandidujúci, ale i úradujúci ministri vyjadrujú o komunistických časoch priateľsky. Zhovievavé hodnotenia socializmu sa nám v Európe stali salónnymi. Západní Nemci si len priebežne kontrolujú stavy, aby videli, čo zahmlievanie dejín spôsobuje. Tento týždeň vyšli výsledky prieskumu, podľa ktorého si východní Nemci stále chránia svoj bývalý režim, až 41 percent opýtaných odmieta označiť NDR za nespravodlivý štát.
