V návrhu noviel zákonov týkajúcich sa súdnictva, predložených ministerstvom spravodlivosti, ktorými dochádza k skutočnému oddeleniu moci súdnej od výkonnej, vidia nielen Súdna rada Slovenskej republiky (SME, 17. 3.), ale aj sudkyňa Katarína Stránská (SME, 16. 3.) naplnenie ústavného princípu nezávislosti súdnictva. Sudkyňa Stránská však má veľkú obavu z koncentrácie všetkých významných kompetencií do rúk jednej osoby (predsedu Najvyššieho súdu a zároveň predsedu Súdnej rady).
Ja mám naopak z viacerých dôvodov vážne pochybnosti, či by novelami zákonov došlo k uspokojivému naplneniu ústavného princípu nezávislosti súdnictva.
Nezávislosť súdnictva sa v demokratickom a právnom štáte môže realizovať len v rámci štátnej moci, ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu a ktorá sa vykonáva na základe systému bŕzd a pák medzi týmito jej zložkami. Systém bŕzd a pák má byť nastavený tak, aby ani jedna zložka štátnej moci nemohla svoje postavenie zneužiť a aby sa mohli navzájom kontrolovať a korigovať svoj vplyv.
Súdy konajú a rozhodujú oddelene od iných štátnych orgánov, nie sú však ako súčasť štátnej moci „oddelené" od iných štátnych mocí, ale v rámci trojdelenia moci, bŕzd a pák musí dochádzať k určitému vzájomnému „prelínaniu" (zákonodarca určuje zákonný rámec činnosti súdov, výkonná moc spoluzabezpečuje realizáciu zákonov v súdnictve, súdnictvo - predovšetkým ústavné - dohliada na ústavný rámec činnosti zákonodarcu a pod.).
Vyblokovanie
Množstvo obsahových zmien v predložených novelách zákonov podľa mňa v podstate znamená vyblokovanie výkonnej moci (minister spravodlivosti, resp. ministerstvo spravodlivosti) z praktickej relevantnej účasti na výkone súdnictva, čo je v rozpore s trojdelením moci, brzdami a pákami, ktoré má mať v súdnictve výkonná moc.
