Amerika je v kríze, tokijská banka odmietla vláde Spojených štátov požičať, o ďalšiu emisiu jej dlhopisov nemá záujem ani Čína. Do penzie pritom práve odchádza 77 miliónov detí z obdobia babyboomu. Senát volí najľahšie riešenie - schvaľuje zvýšenie daní. Generácia dvadsiatnikov a tridsiatnikov však povie dosť. Odmietne platiť dane a tí radikálnejší zaútočia na luxusné penzióny pre dôchodcov...
Áno, zatiaľ je to fikcia. V jednom z aktuálnych bestsellerov Ameriky Boomsday od Christophera Buckleyho, ktorý, žiaľ, ešte nikto nepreložil do slovenčiny. Na Slovensku totiž hlas dvadsiatnikov a tridsiatnikov zatiaľ veľmi nepočuť, vláda sa stále zalieča predovšetkým penzistom.
Tomanovej chlebík
Trebárs ministerka práce Viera Tomanová v relácii Na telo obvinila tých, čo zostávajú v druhom pilieri, z toho, že „nie sú solidárni so svojimi starými rodičmi, rodičmi, príbuznými a invalidnými spoluobčanmi, ktorí sú v prvom pilieri". (Akosi pozabudla, že každý, kto je v druhom pilieri okrem deviatich percent, ktoré si ukladá v DSS, posiela ďalších deväť do Sociálnej poisťovne na starobné poistenie, ďalších 3 až 6 na invalidné poistenie a 4,75 percenta do rezervného fondu solidarity.)
Použila aj krásny príklad, v ktorom sporenie prirovnala ku chlebíku. „Zamestnanci a zamestnávatelia upečú čerstvý voňavý chlieb, to je akoby odvádzali odvody. Posúvajú ho do Sociálnej poisťovne a tá chlieb odovzdáva dôchodcom, ešte čerstvý, voňavý..." To je podľa ministerky prvý pilier. V tom druhom z chlebíka odkrajuje inflácia, poplatky a v čase krízy dokonca aj investovanie. Pani ministerka sa bojí, čo z toho chlebíka po rokoch zostane. Mám 30 a skôr sa obávam, čo zostane pre mňa a moju generáciu z chlebíka, ktorého polovicu dnes posielam do Sociálnej poisťovne.
