Sú texty a ich miesta, ku ktorým sa človek vracia takmer po celý život. Z profesionálneho hľadiska je v mojom prípade takým miestom krátky úsek z Bachtinovej knihy o Dostojevskom, ktorý má v českom preklade, vydanom takmer pred štyridsiatimi rokmi, takúto podobu: „Každá tvorba je vázána jednak svými vlastními zákony, jednak zákony materiálu, s nimž pracuje. Každá tvorba je určována svým předmětem a jeho strukturou, a proto nepřipouští libovůli... Hrdinu i dominantu jeho zobrazení si autor sice volí, ale poté je už vázán vnitřní logikou zvoleného, a nadto má dát této logice průchod ve svém díle." Vzťah medzi voľbou a logikou zvoleného i s jeho zákonmi je pre mňa tisícnásobne potvrdeným faktom, z ktorého vyplýva, že autor nie je vládcom, ale služobníkom textu a zároveň - v širšom dosahu - výrazom toho, že medzi voľbou a tým, k čomu ona vedie, je hlboká spojitosť.
Voľba sa zdá byť v Bachtinovom texte najslobodnejším aktom, no jej sloboda, nezáväznosť sama osebe neobstojí, okamžite sa viaže s množstvom úloh a povinností, ktoré musí tvorca vykonať tak, aby dodržal logiku, prirodzenosť a vnútorné i vonkajšie zákonitosti, späté s procesom komponovania diela. Nezanedbateľný je i smer tohto procesu, pohyb od voľby k dielu, na konci ktorého je hotový výsledok.
Keď opustíme pole literatúry a premietneme túto situáciu do spoločenských systémov, dostaneme sa k poznatku, doloženému historickou skúsenosťou, že totalitné systémy majú opačný smer pohybu. V ňom je cyklicky opakovaná voľba zakaždým len vonkajškovým, propagandistickým, divadelným potvrdením hotového, vopred daného, rigidne nemenného výsledku. Tento „jednonázorový", manifestačný proces, približujúci sa stopercentnému súhlasu, regulujú skryté alebo otvorené represívne mechanizmy, produkujúce strach z existenčného ohrozenia, diskriminácie, vytláčania na okraj a pod. Dobre to poznáme aj z nášho vlastného geografického priestoru. No i demokratické voľby, smerujúce od rozhodnutia k výsledku, vyústili v minulosti do totality. Táto krajnosť, akokoľvek extrémna, signalizuje úskalia i náročnosť slobodnej, nemanipulovanej voľby, danej už tým, že ju popri individuálnych rozdieloch ovplyvňuje aj príslušnosť ľudí k rozličným typom kultúrnej inštitúcie ako systému vedomých či nevedomých pravidiel, rozhodujúcich o tom, čo človek pokladá za primerané a neprimerané.
