Nič na tom, že aj východoslovenské dialekty sa postupom času vytrácajú, vymierajú, starodávne slová strácajú svoj význam, ale bars mudry ostáva a zdá sa, že ešte aj dlho ostane. Lebo bars mudry sa používa v spojení, keď hovoríme o niekom, kto je nejakým spôsobom vychytralý, mazaný, prefíkaný, prešibaný. Avšak bars mudry to nie je podoba šibalstva, ale skôr podoba ťažko dostupného alebo nepochopiteľného myslenia. Bars mudry je niekto, kto je iný ako my a, ktovie, či aj nie z inej doliny. A to je to, čo našich predkov kdesi v hlbočine histórie dráždilo, a to preto, že niekto premýšľal inak, že my obyčajní sme mu jednoducho nerozumeli.
Mysleniu iných možno nerozumieť z rôznych príčin, no rozhodne v tom môže pomôcť poznávanie, učenie a vzdelávanie. Ale kto by sa už učil, keď bars mudrym sa byť neopláca. Práve naopak, tu a tam niečo nevedieť je priam pýchou, nevedieť niečo z matematiky či fyziky je priam vstupenkou do slovenskej smotánky. Drobné podvody pri maturite alebo iných skúškach sú pravidelným osviežením, ktorým slovenské celebrity okysličujú domáci aj ten kultúrny priestor.
Bars mudry je však svojím spôsobom dosť desivé konštatovanie. Pretože cítime, ako sme sa kdesi v minulosti jazykovo zlomili a obyčajnému pestvu sme pridelili nedostatočnosť v podobe priveľkej dávky múdrosti. Kdesi nastal zlom a pohanili sme múdrosť spôsobom, ako keď zlomyseľný lekárnik nalepí na fľaštičku so vzácnym liekom smrtku. Nedôvera k múdrosti a priveľká nechuť kráčať jej v ústrety dokonca aj vo vzdelávacích inštitúciách za mnohé desaťročia vymyla na Slovensku hlboký kaňon medzi spoločenskými vrstvami. Isto sú na svete krajiny, kde intelektuálny rozdiel medzi spoločenskými vrstvami je ešte väčší, ale to nebráni konštatovaniu, že u nás je povážlivý. Dokonca do tej miery, že ak sa chce politik prihovoriť širším vrstvám, chtiacnechtiac musí zo svojich výšin pekne dole. Lebo akokoľvek to myslí s nami dobre (všakáno), priemerný slovenský občan, celkom dobre chápajúci význam slov, nie vždy už rozumie, ak z tých slov zostavíme vetu.
